Čo je v pozadí - Alebo ako čítať Trumpove odvážne slová
Čo je v pozadí - Alebo ako čítať Trumpove odvážne slová
Zvolený prezident USA Donald Trump, ktorý bude inaugurovaný 20. januára 2025, na svojej tlačovej konferencii vo svojom floridskom sídle Mar-a-Lago odpovedal na otázky novinárov a dotkol sa viacerých horúcich tém, pričom mnohé jeho názory vyvolali údiv, úsmev aj zdesenie. Prehľad s krátkou analýzou vám prinášame
Tomáš Bican
09. 01. 2025 | Komentáre | 9 min. čítania | 23 komentárov |
Donald Trump
Na snímke Donald Trump / Foto: TASR/AP-Evan Vucci
Nové teritóriá? Panama a Grónsko zjavne nehoria nadšením
Prezident už aj počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2019 prejavil záujem o Grónsko, ktoré v utorok navštívil Trumpov syn Donald Trump mladší, a teraz opätovne spomenul kúpu tohto dánskeho autonómneho územia. Dánska premiérka Mette Frederiksenová už vtedy označila jeho špekulácie za absurdné a Trumpovi odkázala, že Grónsko nie je na predaj. V uvedenom rozhovore s novinármi Trump spochybnil právne nároky Kodane na ostrov a poznamenal, že podľa neho by tamojší obyvatelia v referende pravdepodobne hlasovali za nezávislosť alebo za pripojenie k USA. „Grónsko potrebujeme na účely národnej bezpečnosti. Bolo mi to povedané dávno predtým, ako som sa uchádzal o úrad. Na ostrove žije len asi 45 000 ľudí a nikto vlastne nevie, či má naň Dánsko zákonné právo. Ak áno, mali by Grónsko odstúpiť, pretože ho potrebujeme na obranu slobodného sveta.“ Trump tiež upozornil na rastúcu prítomnosť Číny a Ruska v arktickom regióne a dodal, že USA nedovolia, aby tieto krajiny ovládli túto strategicky dôležitú oblasť. „Nepotrebujete ani ďalekohľad, aby ste všade videli čínske a ruské lode. To nedovolíme,“ vyhlásil.
Na priamu otázku, či môže vylúčiť použitie „vojenského alebo ekonomického tlaku“ na dosiahnutie svojho cieľa získať Grónsko a Panamský prieplav, Trump odpovedal záporne. „Nie, nemôžem vás uistiť ani o jednom, ale môžem povedať toto: potrebujeme ich pre našu ekonomickú bezpečnosť.“
V súvislosti s Panamským prieplavom Trump kritizoval bývalého a nedávno zosnulého prezidenta Jimmyho Cartera, ktorého prezidentstvo sa zaslúžilo o to, že Panama v roku 1977 rokovala a podpísala dohody, na základe ktorých sa Panamský prieplav dostal do panamských rúk. „História s Panamským prieplavom je hanba,“ povedal Trump. „Jimmy Carter im ho dal za jeden dolár a oni sa k nám mali správať správne,“ urazene dodal.
Nové názvy alebo inovatívna geografia
Trump tiež oznámil, že by chcel zmeniť názov Mexického zálivu na Americký záliv. „Zmeníme názov Mexického zálivu na Americký záliv, ktorý má krásny prstenec, ktorý pokrýva veľké územie. Americký záliv, to je krásny názov,“ povedal prezident. Možno tým sleduje to, aby sa zabudlo, že Texas kedysi patril Mexiku, čo názov Mexický záliv akosi evokuje. Skvelá americká komička Desi Lydic to komentuje slovami: „Prečo nie? Akosi sme zabudli pri všetkých tých hrozných veciach čo od Trumpa očakávame, že môže urobiť aj veľa hlúpych. Ako však bude znieť správa, že v Americkom zálive sa objavila nová hrozivá ropná škvrna?“
Migrácia
Trump vyzval mexickú vládu, aby zastavila nelegálnu migráciu do USA, pohrozil Mexiku zvýšením ciel a upozornil, že južného suseda Spojených štátov ovládajú kartely. Bývalý prezident aktívne využíval otázku južnej hranice USA v predvolebnej kampani v roku 2016, keď sa prvýkrát dostal do Bieleho domu, a okrem iného sľúbil, že na hranici s Mexikom postaví múr, ktorý zaplatí samotné Mexiko. Susedná krajina však za stavbu samozrejme nezaplatila.
Priateľské prevzatie alebo farebná revolúcia v Kanade?
Nastupujúci americký prezident Donald Trump nabádal Kanadu spojiť sa s USA a uviedol, že mnohí Kanaďania by privítali byť 51. štátom USA. Predtým na sociálnej sieti Truth Social zverejnil mapu, na ktorej sú Spojené štáty a Kanada vymaľované jednou farbou, čo symbolizuje zjednotenie krajín. Podľa Trumpa by takýto krok posilnil hospodársku stabilitu Kanady a ochránil by ju pred vonkajšími hrozbami vrátane Ruska a Číny. Vylúčil použitie vojenskej sily na anexiu Kanady (mnohí Kanaďania si vydýchli), ale chce na to použiť ekonomickú silu. Anexia krajiny so 40 miliónmi obyvateľov, ktorú kanadskí politici jednoznačne odmietajú, by podľa neho bola dobrá pre národnú bezpečnosť USA. Na otázku novinára o možnom použití vojenskej sily na anexiu severného suseda USA odpovedal: „Nie, ekonomickej sily, pretože Kanada a Spojené štáty, to by bolo naozaj niečo.“
Erdogan Netanjahu
Erdogan a Netanjahu zo seba v Sýrii nespúšťajú oči, každý s revolverom za chrbtom, Trump a Putin sa prizerajú
„Zbavte sa umelo nakreslenej hranice a uvidíte, ako by to vyzeralo, a bolo by to oveľa lepšie aj pre národnú bezpečnosť,“ poznamenal Trump. Problém s Kanadou podľa Trumpa spočíva v tom, že Spojené štáty vynakladajú obrovské množstvo peňazí na jej bezpečnosť a zároveň majú s touto krajinou veľký obchodný deficit. „Nepotrebujeme ich autá, nepotrebujeme ich iné výrobky, nepotrebujeme ich mlieko, máme ho dosť,“ nechal sa počuť.
Trump už počas predchádzajúceho stretnutia v Mar-a-Lago oznámil dnes už odstupujúcemu kanadskému premiérovi Justinovi Trudeauovi svoj zámer zaviesť v deň inaugurácie 25-percentné dovozné clá na všetok tovar z Kanady, ak Ottawa nevyrieši otázku nelegálnej migrácie a nezníži obchodný deficit, ktorý údajne predstavuje približne 100 miliárd dolárov. V reakcii na Trudeauovu poznámku, že to môže zničiť kanadskú ekonomiku, Trump navrhol, že Kanada by sa mohla stať 51. štátom USA a Trudeau jej guvernérom, na čo Trudeau reagoval „nervóznym smiechom“. Tento Trumpov agresívny krok zrejme prispel k politickej kríze v kanadskom kabinete.
Čo je v pozadí?
Za týmito zdanlivými „úletmi“ teritoriálnych požiadaviek sa však môže skrývať celkom racionálne vojensko-bezpečnostné zámery nastupujúcej administratívy. Prevzatím kontroly nad Grónskom a Kanadou by totiž USA získali prístup k Severozápadnému priechodu a posilneniu svojej vojenskej prítomnosť v Arktíde. Američania už majú vojenskú základňu na severe Grónska. A v tomto zmysle by bolo pre Trumpa výhodné mať tieto územia ako súčasť svojej krajiny. Značne by to posilnilo vojenskú prítomnosť štátov v Arktíde. Z celého zoznamu arktických štátov len Rusko nie je členom NATO takže vojenská konfrontácia je celkom pravdepodobná. Okrem toho sa z dlhodobého hľadiska stane najžiadanejším zdrojom voda. A mať Grónsko ako druhú zásobu vody po Antarktíde je dobrou investíciou. Už existujú projekty na prepravu ľadovcov do vyprahnutých miest planéty. A Trump je dobrý obchodník. Ďalším dôvodom týchto snáh môže byť Severozápadný priechod, ktorý je však horší ako ruská Severná morská cesta. Navyše hlavným sporným bodom v celej tejto snahe sú lode. Na to, aby sa dalo hovoriť o nejakej prítomnosti v Arktíde, je potrebné mať riadnu flotilu a americká kapacita na stavbu lodí je o 280-krát menšia ako čínska. A tu má Rusko „silný tromf“. „Ani Kanaďania, ani Američania nemajú flotilu ľadoborcov na jadrový pohon. Existujú síce dieselové lode, ale tie prehrávajú s jadrovými. Ruská flotila jadrových ľadoborcov rastie a je to jediná flotila svojho druhu na svete.
Ukrajina: žiadne dobré správy
Nastupujúci prezident v prvom rade obvinil svojho predchodcu z toho, že tento krvavý konflikt vôbec vznikol a opätovne uviedol, že ak by bol pri moci, k tomuto konfliktu by vôbec nedošlo. Joe Biden podľa neho porušil dohodu o tom, že Ukrajina sa nestane členom NATO. Donald Trump tiež vyhlásil, že chápe, ako sa Rusko cíti, keď má NATO na svojom prahu. Uviedol tiež, že so stretnutím s Vladimírom Putinom počká až do inaugurácie.
Ako však uvádza brilantný mladý rumunský analytik Sebastian Sas na svojom kanáli youtube vo svojom komentári, bolo by nespravodlivé hádzať všetku vinu na Bidena. Ten už dal len čerešničku na tortu celého tohto nešťastia. Členstvo Ukrajiny v NATO bola trvalou súčasťou politiky USA od roku 1991. A treba podčiarknuť, že práve „USA“ pretože vtedy ešte nebol kolektívny Západ (koZa) a Európa nemala záujem konfrontovať Rusko a bola pripravená dodržať sľub daný Rusku „neposunúť hranice NATO ani o piaď na východ“. A odvtedy každý americký prezident sa na tomto plíživom rozširovaní NATO až po Ukrajiny podieľal. Agresívne myšlienku členstva Ukrajiny začal, napriek prísľubom predchodcov, presadzovať arogantný prezident G. Bush ml. v roku 2008. Na margo jeho hlúpych vyjadrení vyšlo niekoľko kníh humorných citátov, ale vyjadrenie zo samitu NATO v Bukurešti 2008 žiaľ patrilo k tým síce hlúpym, ale rozhodne smutným, ktoré následne na Ukrajine roztočilo špirálu prevratov, násilia a nakoniec vojny. Podľa Sasa ešte donedávna boli v Európe politici, ktorí sa aspoň snažili zastávať ekonomické záujmy Európy a vtedy USA oponovali. Dnešní politici ako Scholz či Macron sú zapredaní záujmom nadnárodných korporácií ako Vanguard, BlackRock a predpokladaný budúci kancelár SRN Merz dokonca stál na čele dozornej rady v európskej pobočke investičného fondu BlackRock. Sas uvádza, že v Európe a USA žijeme v postdemokratickej a postkapitalistickej spoločnosti a termíny demokracia a kapitalizmus sa používajú len preto, že to ešte u ľudí rezonuje. A tak to zrejme s našou demokraciou naozaj je, keď si vybavite posledné udalosti v Rumunsku, Gruzínsku, korupčné škandály Európskej komisie a korupciu a potlačovanie opozície, slobody prejavu a náboženstva v samotnej Ukrajine, ktorej vládne nelegitímny prezident stalé sa tešiaci bezhraničnej podpore európskych elít.
Zelenskyj
Lucenko je zaskočený. Zelenskyj ponúkol Trumpovi svoje služby proti Bidenovi. Nie však zadarmo.
Trump uviedol, že s Putinom sa žiaľ bude môcť stretnúť až po jeho inaugurácii, čo ho údajne mrzí, pretože mnohí mladí ľudia umierajú. Dáva to zmysel najmä ak si spomenieme na obviňovanie jeho a jeho spolupracovníkov z kontaktov v rámci vyšetrovania tzv. Russia Gate, ktoré sa nakoniec ukázalo byť vyfabrikované a na roky zastavilo kontakty USA a RF. Navyše Rusi sa už veľakrát spálili a preto nemajú problém počkať do inaugurácie. Naviac sa im na fronte darí.
Jediný, kto sa pod akýmikoľvek zámienkami snaží vyhnúť rokovaniam sú predstavitelia nelegitímneho ukrajinského režimu, pretože počas rokovania môže dôjsť k dohode, ktorá ukončí konflikt a ich odstaví od moci.
