Čelíme reálnej hybridnej vojne. Neprichádza z Ruska, ale od spojenca v NATO. 26
Čelíme reálnej hybridnej vojne. Neprichádza z Ruska, ale od spojenca v NATO.
Turecký líder Erdogan vyhlásil otvorenú nelineárnu hybridnú dlhodobú vojnu spojencom v NATO a celej EÚ. Využil pritom kvalitnú identifikáciu slabín svojich protivníkov vo forme zbabelosti, pomalosti, opatrnosti a zhumanizovanosti. Vojnu vzdialenú od nás tisícky kilometrov prenáša na náš kontinent. A všetci politickí zbabelci čušia, bezradne pobiehajú okolo horúcej kaše, venujú sa nepodstatným aspektom tejto vojny a uniká im to podstatné. Že IDE O VOJNU. Skutočnú VOJNU. Formou je to hybridná, nelineárna vojna. Kde neplatí 1+1=2. V nej platí 1+1=jablko.
Tým jablkom je ovládnutie európskych štátov, štátov spojencov. Vnútenie rozsiahlej islamizácie, cudzích hodnôt, cudzích kultúr, cudzích etník, piatych kolón. Vnútenie infiltrácie cudzími a vo veľkej väčšine nám nepriateľskými elementami. To, čo nedosiahli osmanskí predkovia pred stáročiami, dosahuje ich prešibaný potomok dnes. Vojna nie je len o tom, čo si myslí bežný človek – o násilí, o bombardovaní, o streľbe, o prechode frontov. Vojna je v prvom rade o vnucovaní vôle protivníka inými, násilnými prostriedkami. To násilie nemusí prísť v očividnej forme a okamžite. A tie najbrutálnejšie formy násilia sa môžu prejaviť a už sa prejavujú v zdanlivo s vojnou nesúvisiacich formách.
A našim nemúdrym zhumanizovancom ani len nedochádza, že uvoľnením migrantov do Európy cez Grécko Erdogan spustil otvorenú vojnu proti svojmu a nášmu spojencovi v NATO. Že tá vojna, jej čelo migrantského frontu bude čoskoro aj neďaleko od nás a možno u nás. Tým najväčším európskym politickým tupoňom vôbec nedochádza a nesvitá, že sme Erdoganovi z vlastných peňazí, vo vysokých stovkách miliónov zaplatili udržiavanie infraštruktúry na spustenie vojny, na prípravu jej bojovníkov.
Predstavme si jednu veľmi konkrétnu situáciu asymetrickej a hybridnej vojny. Asymetrickej preto, lebo agresor je slabší. Hybridnej preto, lebo pôsobí paralelne v rôznych sférach vojny, dnes už vrátane využitia nečakaného spojenca: jej biologickej dimenzie. Situácia: agresor by išiel pôsobiť tankovými vojskami proti imaginárnemu protivníkovi pod vedením dámy s imaginárnym menom „Makrela“ (podobnosť s aktuálnymi politikmi je čisto náhodná), známej svojou útlocitnosťou, stráženým vyjadrovaním a humanizmom. Úlohou tankov s podporou pechoty (mechanizovanej aj motorizovanej) je obsadenie a ovládnutie územia. Agresor by vedel, že je početne slabší a štandardnými metódami protivníka neovládne, preto asymetrická vojna. Čo by robil v rámci hybridných metód? Jednoducho by pustil detičky pred tanky, zopár detičiek. A v rámci psychologickej a mediálnej kampane tejto vojny by z ampliónov, z rozhlasu, v televízii vybľakoval: „nestrieľajte, sú tam deti“. Pri jeho vyloďovacích prvkoch agresie by kričal: „vylovte detičky, utopia sa chúďatká“.
Teraz si odmyslime tanky, aj všetko mechanizované a zdanlivo vojenské a ponechajme len pechotu. Zdanlivo nevinnú, nepodozrivú, dokonca čiastočne vytvárajúcu dojem zbedačenia. Neozbrojenú tradičnými zbraňami, prichádzajúcu pešo, plaviacu sa na trápnych vyloďovacích nafukovačkách. Ale inak zloženú zo zdravých mužov. Ich logistickou podporou sú sociálne dávky zo štedrého systému protivníka. Ich spojovacími prostriedkami sú iPady a mobily od zločineckých mimovládok.
Ich zbraňou je v tomto momente dlhodobý potenciál plodnosti doplnený o trvalý potenciál hlbokej nenávisti, pohŕdania a zlosti. Ich metódou je infiltrácia a čakanie na vhodnú príležitosť. Veľmi podobný diverzným operáciám špeciálnych síl. Ale aj poznanie a pochopenie nekonečnej tuposti protivníka. Všetkých protivníkových slabín, jeho zbabelosti, váhavosti, pomalosti, jeho neschopnosti účinne, rozhodne, sústredene, nekompromisne, razantne reagovať. Po dlhé roky je škodná neschopné, nezaslúženými privilégiami skorumpované mocibažné euroúradníctvo. Štáty a ich vlády musia svoju bezpečnosť zobrať do vlastných rúk.
Ostatné nechám na čitateľa, na jeho predstavivosť. Aj na toho, ktorý ešte stále pochybuje, či je to vojna. Mňauká to ako mačka, škriabe to ako mačka, uši to má ako mačka. Aj napriek tomu, že to má srsť a vonkajší výzor nevinného angoráka, je to stále mačka!!! Vari ešte niekto pochybuje, či je to mačka?
Spamätajme sa už konečne a konajme. Za seba. Výlučne za seba a na svoju ochranu, na obranu svojich ľudí, svojho národa, svojich záujmov. Priznajme o čo ide, nazvime to správnym označením, oznámme to spojencom, pripravujme sa čeliť tomu, robme preventívne opatrenia. Zo zdrojov, ktoré máme. Stiahnime vojská odvšadiaľ, z vojakov v zálohe urobme urýchlene aktívne zálohy. Po nich pasívne. Vytvorme kadetské zbory, aj zárodok domobrany. Hlavne nespime.
Parafrázujem anglosaského básnika: „Začni tam, kde si. Použi to, čo máš. Rob to, čo vieš.“ Len nebuďme sprostí. Inak sa potom nečudujme! Kto nechce, ten nepochopí. Píšem to pre tých, ktorí chcú chápať. Držím sa po celý život jednej múdrosti: „hlúpemu nevysvetľuj, nezaslúži si to; múdry vysvetľovanie nepotrebuje“.
Ing. Peter ŠVEC, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v., bývalý ZNGŠ pre operácie, šéf špeciálnych síl a GR sekcie vojenského vzdelávania MO SR. Expert na asymetrické, nelineárne, hybridné operácie, absolvent svetovo najprestížnejších západných vojenských a obranných akadémií a kurzov.
