Blíži sa nová ofenzíva na Republiku Srbskú
Blíži sa nová ofenzíva na Republiku Srbskú
Belehrad 6. júna 2023 (HSP/Moderndiplomacy/Foto:TASR/AP-Armin Durgut)
Ak existuje v Európe krajina, ktorá je v neustálej kríze, je to Bosna a Hercegovina, píše historik a nezávislý analytik Slaviša Batko Milačič. Práve preto väčšina analytikov označuje Bosnu a Hercegovinu za nemožný štát. Je dôležité si uvedomiť, že Bosna a Hercegovina je zložitá krajina, ktorá sa skladá z dvoch častí: Republiky Srbskej a Federácie Bosny a Hercegoviny (kde absolútnu väčšinu tvoria Bosniaci a Chorváti)
bombardér B-1B Lancer
Na snímke americký strategický bombardér B-1B Lancer letí nad Sarajevom
Nedávno dva bombardéry “B-1B” amerického letectva uskutočnili nízky let nad Bosnou a Hercegovinou a preleteli ponad niekoľko miest. Po prelete amerických bombardérov veľvyslanectvo USA v Sarajeve oznámilo, že prelet bombardérov je znakom trvalého záväzku USA voči suverenite, územnej celistvosti a multietnickému charakteru Bosny a Hercegoviny.
– Oslavujeme trvalé puto medzi USA a Bosnou a Hercegovinou. Prelet je dôkazom nášho odhodlania budovať silné bilaterálne vzťahy a je dôkazom našich spoločných hodnôt a cieľov. Prostredníctvom spolupráce a porozumenia budujeme cestu k budúcnosti mieru, bezpečnosti a prosperity v regióne – vyhlásil generál James Hecker, príslušník amerického letectva a veliteľ amerických leteckých základní v Európe, vzdušných síl v Afrike a spoločného veliteľstva vzdušných síl NATO.
Lietadlo B-1B je ťažký bombardér s dlhým doletom, ktorý môže niesť najväčší konvenčný náklad riadených a neriadených striel zo všetkých lietadiel v letectve.
Uvádza sa, že tieto lietadlá sú schopné rýchlo zhodiť obrovské množstvo presných a nepresných zbraní proti akémukoľvek nepriateľovi kdekoľvek na svete a kedykoľvek.
Žiadny zvrchovaný orgán v Bosne a Hercegovine – predsedníctvo a Rada ministrov – však neprijal rozhodnutie o prelete amerických bombardérov nad Bosnou a Hercegovinou. Konkrétne sa tak stalo bez súhlasu legitímnych zástupcov Srbov v inštitúciách Bosny a Hercegoviny. Týmto aktom oficiálny Washington porušil suverenitu Bosny a Hercegoviny.
Natíska sa otázka, prečo teraz americké bombardéry lietajú nad Bosnou a Hercegovinou a komu tým posielajú odkaz? Odpoveď na túto otázku je však jednoduchá. Jediní, koho americké bombardéry na Balkáne bombardovali, boli Srbi. Takisto len Srbi protestovali proti preletu amerických bombardérov, pretože majú trpké spomienky na americké zbrane, ktoré boli použité na zabíjanie srbských vojakov a civilistov na Balkáne v 90. rokoch.
Aj v dôsledku častých kríz v Bosne a Hercegovine politický vodca Srbov v tejto krajine Milorad Dodik často hovorí o referende o nezávislosti Republiky Srbskej. A hoci nikto nespochybňuje toto právo Škótska, ako aj iných krajín v Európe v posledných rokoch (napríklad Čiernej Hory), Republike Srbskej hrozí vojna. Nielen od bosnianskych radikálnych politikov, ale aj od amerických diplomatov. Aby toho nebolo málo, v tom istom čase oficiálny Washington vojnou vytvoril a uznal nezávislé Kosovo. Aj dnes sú hlavným ochrancom a financovateľom nezávislého Kosova USA.
Práve pokrytectvo oficiálneho Washingtonu voči Kosovu vyvoláva v Republike Srbskej ďalší hnev. Nesmieme totiž zabúdať, že Srbi v Bosne a Hercegovine zažili počas druhej svetovej vojny holokaust zo strany Chorvátov a Bosniakov (bosnianskych Moslimov). Práve genocída, ktorú Srbi zažili počas druhej svetovej vojny, je dôvodom, prečo Srbi v Bosne a Hercegovine počas rozpadu Juhoslávie jasne povedali, že nechcú nezávislú Bosnu, v ktorej budú mať hlavné slovo tí, ktorí ich počas druhej svetovej vojny nemilosrdne vyvraždili. Ale že chcú žiť so svojou materskou krajinou Srbskom.
Srbi z Bosny očakávali, že tak ako Židia dostali svoj vlastný štát, aj oni budú mať možnosť rozhodnúť sa, kde budú žiť. Žiaľ, časť medzinárodného spoločenstva mala iné plány. Umelý štát Bosna a Hercegovina bol vytvorený násilím, a keďže Chorváti nechceli Bosnu navyše k Srbom, bola v Bosne de facto vymenovaná koloniálna správa. Odráža sa to v charaktere Úradu vysokého predstaviteľa. Konkrétne v deväťdesiatych rokoch, keď boli USA jedinou superveľmocou na svete, Washington loboval za zavedenie funkcie vysokého predstaviteľa v Bosne. Dostal diktátorské právomoci, takže demokratická vôľa ľudí v Bosne platí len vtedy, ak s ňou vysoký predstaviteľ súhlasí. Navyše, Vysoký predstaviteľ môže odvolávať politikov, vyhadzovať ich z práce, skrátka robiť peklo zo života každému, kto sa mu postaví na odpor. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a na to, že sa očakávalo, že funkcia vysokého predstaviteľa bude trvať krátko, čoskoro došlo k vzburám miestnych Srbov a Chorvátov, ako aj časti medzinárodného spoločenstva. Mnohé rešpektované západné organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv, už roky poukazujú na to, že úrad vysokého predstaviteľa v Bosne a Hercegovine sa musí zrušiť, pretože je v rozpore s demokraciou a má znaky diktatúry.
Súčasný vysoký predstaviteľ Christian Schmidt bol však do tejto funkcie zvolený nezákonne, pretože ho do nej nevymenovala Bezpečnostná rada OSN. Preto Republika Srbská jasne povedala, že pána Christiana Schmidta za vysokého predstaviteľa neuznáva. Diplomati USA v Bosne však toto rozhodnutie Republiky srbskej neakceptujú, a preto v Bosne a Hercegovine vzniká nová kríza.
Keďže Republika Srbská v súlade s medzinárodným právom odmieta vykonávať nedemokratické rozhodnutia vysokého predstaviteľa, časť medzinárodného spoločenstva na čele s Washingtonom plánuje zaviesť nový zákon, ktorý by zaväzoval všetkých dodržiavať rozhodnutia vysokého predstaviteľa. A práve preto americké bombardéry preleteli nad Bosnou a Hercegovinou, aby poslali Republike Srbskej odkaz, že musí počúvať, inak môže byť potrestaná tak, ako v 90. rokoch.
Ďalším veľkým problémom je otázka štátneho majetku v Bosne a Hercegovine. Podľa Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu a vytvorila dnešnú Bosnu a Hercegovinu, totiž všetok majetok patrí entitám s výnimkou majetku, o ktorom je definitívne rozhodnuté, že je štátny.
Aj keď medzinárodné právo je na strane Republiky Srbskej, aj v tejto otázke veľvyslanec USA v Bosne a Hercegovine v rozpore s diplomatickou praxou oznámil svoje stanovisko formou príkazu.
V súvislosti s tvrdeniami Republiky srbskej, že neexistuje žiadny štátny majetok a že patrí entitám, Murphy uviedol, že je to úplne nesprávne.
– Je to právna fikcia. Bez ohľadu na to, koľkokrát orgány Republiky Srbskej tvrdia opak, nemení to základné fakty, povedal Murphy a dodal, že otázka majetku sa rieši na úrovni štátu a že štát musí povedať, aký majetok potrebuje, napríklad perspektívny vojenský majetok.
– Ak existuje majetok, ktorý nepotrebuje, nemusí si ho ponechať a štát ho môže previesť na iného vlastníka: obec, kantón, a dokonca aj entitu.
Michael Murphy
Na snímke americký veľvyslanec v Bosne a Hercegovine Michael Murphy
Vzniká otázka, odkiaľ má cudzí veľvyslanec právo zasahovať do vnútorných záležitostí suverénneho štátu a určovať, čo sa vyriešilo a čo nie! Všetko vyššie uvedené však naznačuje, že na Republiku Srbskú sa chystá nová vážna ofenzíva.
Politická neutralizácia Milorada Dodika
Republika Srbská, ktorá má na pamäti, že medzinárodné právo je na jej strane (Daytonská mierová dohoda), nesmie za žiadnych okolností súhlasiť s tým, aby jej bol odobratý majetok. Aj úrad vysokého predstaviteľa je pozostatkom minulosti a nie je v súlade s medzinárodným právom, preto Republika Srbská robí správne, keď neuznáva novovymenovaného vysokého predstaviteľa. Táto politika prezidenta Republiky srbskej Milorada Dodika ukázala, že aj malé subjekty/štáty, ak majú silných vodcov, ako je pán Dodik, môžu viesť nezávislú a pre svoj ľud prospešnú politiku.
Avšak práve kvôli vlasteneckej politike prezidenta Republiky Srbskej Milorada Dodika sa ho časť medzinárodného spoločenstva snaží zbaviť moci. Najskôr prostredníctvom obvinení z korupcie a na dôvažok farebnými revolúciami. Napriek špekuláciám, že vojaci NATO by mohli pána Dodika zatknúť, to nie je reálne. Čo však reálne je, je to, že štátna prokuratúra Bosny a Hercegoviny vydá zatykač a že špeciálne jednotky NATO budú asistovať pri vykonaní tohto aktu.
Už existujú informácie, že sa takéto plány pripravujú. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti musí prezident Republiky Srbskej a vláda Republiky Srbskej k tejto otázke pristupovať seriózne. Predovšetkým prostredníctvom zvýšenia počtu príslušníkov špeciálnych policajných jednotiek Republiky Srbskej v Banja Luke a prostredníctvom mobilizácie obyvateľov Republiky Srbskej. Je potrebné dať časti medzinárodného spoločenstva jasne najavo, že ak by došlo k politickému prenasledovaniu a zatknutiu Milorada Dodika, ľud Republiky Srbskej sa postaví na obranu svojho demokraticky zvoleného prezidenta prostredníctvom masových protestov a požiadaviek na nezávislosť Republiky Srbskej. Len tieto dva faktory môžu zastaviť plán politickej neutralizácie Milorada Dodika, ktorý je už sformulovaný v Sarajeve.
