České národní listy

 Bratislava 8. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Alex Brandon)

Keď ruský prezident Vladimir Putin pred niekoľkými rokmi označil zánik Sovietskeho zväzu za „najväčšiu geopolitickú tragédiu 20. storočia“, mnohí krátkozrakí a menej predvídaví jedinci sa nad týmto vyjadrením iba ironicky uškŕňali. Vladimir Putin mal samozrejme svoje vlastné dôvody pre toto vyjadrenie, ktorými boli hlavne vyššia miera bezpečnosti a pokojnejší život na území niektorých menej stabilných bývalých sovietskych republík

Na snímke Donald Trump

Ukazuje sa však, že rozpad Sovietskeho zväzu bol pohromou aj pre záujmy USA. Na túto skutočnosť upozorňoval už nebohý 41. americký prezident George Herbert Walker Bush (1989 – 1993), ktorému na rozdiel od jeho nástupcov v úrade nechýbala súdnosť a schopnosť hlbšej intuície. K dezintegrácii ZSSR sa staval veľmi opatrne, keďže sa obával chaosu a série nekontrolovateľných občianskych vojen.

V protiklade s fanfarónskym antisovietizmom svojho predchodcu Ronalda Reagana sa George H. W. Bush staval skepticky k referendu o nezávislosti Ukrajiny. Počas návštevy Kyjeva 1. augusta 1991 (čiže iba 3 týždne pred prijatím deklarácie o nezávislosti Ukrajiny a 4 mesiace pred decembrovým referendom o vystúpení Ukrajiny zo zväzku ZSSR), George H. W. Bush varoval svojich ukrajinských hostiteľov pred „samovražedným nacionalizmom“, za čo si od amerických novinárov vyslúžil sarkastické posmešky. Denník „New York Times“ dokonca označil jeho reč v Kyjeve za „prejav ustráchaného kuriatka“ („Chicken Kiev speech“).

George H. W. Bush sa tak musel zmieriť s osudom nepochopeného proroka, avšak celý rad faktorov, ktoré postupne vychádzajú najavo, svedčia o tom, že jeho varovania neboli prázdne slová.

1. Rozpadom ZSSR sa Rusko zbavilo dvoch bezodných „čiernych dier“, v ktorých dovtedy utápalo obrovské zdroje z vlastného rozpočtu.

V prvom rade išlo o „dotácie vidieka“, ktoré požierala hlavne Ukrajina. To bol skrytý dôvod, prečo George H. W. Bush ešte v auguste 1991 apeloval na Kyjev, aby nevystupoval zo ZSSR. Druhou „čiernou dierou“ bol veľkorysý sociálny program, z ktorého čerpali hlavne mnohodetné moslimské rodinné klany v Strednej Ázii a v Zakaukazsku. George H. W. Bush teda predvídal správne, že Rusko sa oslobodí od obrovského bremena a naštartuje vlastný ekonomický rast a rozvoj.

2. Strata Ukrajiny nie je pre Rusko porážkou, ale prínosom.

Klasická „poučka“, že bez Ukrajiny nemôže Rusko ašpirovať na pozíciu globálneho hráča je prežitkom. Táto „poučka“ možno platila v 20. storočí, ale v ére informačných technológií 21. storočia už Rusko Ukrajinu nepotrebuje. Zbigniewa Brzezinskeho označil George H. W. Bush za naivného hlupáka, čím dal otvorene najavo, čo si myslí o jeho epigónskych výlevoch na túto tému inšpirovanú dobovými myšlienkami niekdajšieho pruského a nemeckého kancelára z 19. storočia Otta von Bismarcka.

3. George H. W. Bush preferoval alternatívu zachovania Sovietskeho zväzu pod kuratelou USA.

ZSSR bol totiž impériom postaveným na hlavu. Namiesto žmýkania zdrojov z neruských republík, Ruská federácia naopak z vlastných zdrojov doslova futrovala a nadájala tzv. „bratské republiky“. Z pohľadu USA by bolo bývalo oveľa lepšie, ak by Rusko muselo naďalej vláčiť na svojich pleciach toto bremeno ako trestanec paralyzovaný väzenskou guľou pripevnenou k jeho nohe. USA totiž nepovažovali za svojho nepriateľa ani tak Sovietsky zväz, ako hlavne Rusko, ktoré však malo zviazané ruky „balastom“ tzv. „bratských republík“.

4. Zánik Sovietskeho zväzu akceleroval degradáciu západných elít.

Západ mal panický strach zo ZSSR a preto dôkladne zvažoval každý svoj krok a viedol veľmi opatrnú politiku. Inými slovami, strach zo ZSSR prispieval k tomu, aby sa Západ vo vlastnom záujme držal vo forme a adekvátnej kondícii. George H. W. Bush to chápal veľmi dobre aj napriek tom, že nemal k dispozícii krištáľovú guľu, z ktorej by dokázal predvídať všeobecný marazmus a úpadok Západu charakterizovaný rozkvetom homosexuálnej pseudokultúry, masívnej invázie pestrofarebných migrantov a úpadku životnej úrovne širokých más bielych heterosexuálnych a manuálne pracujúcich „robošov“, ktorých liberálni slniečkári a kaviarenski povaľači považujú za tzv. „bielu spodinu“ či rovno „odpad“ („white trash“). Nemožno sa preto čudovať, že Paríž sa čoraz viac začína podobať na libanonský Bejrút a mnohé londýnske štvrte svojou atmosférou nápadne pripomínajú atmosféru v pakistanských aglomeráciách, v ktorých je nebezpečný pohyb aj za bieleho dňa.

5. Rusko nie je porazenou krajinou, naopak výrazne zmocnelo a z pohľadu Západu je ešte silnejšie a ešte nebezpečnejšie než bol bývalý Sovietsky zväz.

Rusko skôr či neskôr aj s úrokmi oplatí zarytým rusofóbom všetky príkoria, ktorými sa ho Západ snažil pokoriť a ovládnuť. Moskva sa zbavila zbytočného balastu „bratských republík“ a mnohomiliardové subvencie investované do ich ekonomiky využíva už iba pre vlastný prospech. Práve toho sa obával George H. W. Bush. Ukrajina si jeho varovanie nevzala k srdcu a zaplatila za to stratou Krymu. Na svoju rusofóbnu politiku doplatilo aj Gruzínsko stratou Abcházska a Južného Osetska. Pobaltské republiky trpko zaplakali nad stratou mnohomiliardového biznisu z tranzitu tovaru, ktorý už nejde cez Rigu či Tallin, ale cez novovybudované obrie prekladisko v ruskom baltskom prístave Usť-Luga.

S odstupom času má teda Moskva čoraz menej dôvodov k nostalgii za bývalým Sovietskym zväzom. Naopak, USA a Západ žnú plody krátkozrakej a naivnej politiky diktovanej naivnými predstavami o vlastnom triumfe, ktorý dosiahli zánikom Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Gabriel Gačko