České národní listy

Zatykač na ruskú hlavu štátu - podvod nevídaných rozmerov

Ruský prezident Vladimir Putin

Rusko, 22. marec 2023 (AM) – 17. júl je Svetovým dňom medzinárodnej spravodlivosti. V tento deň bol v roku 1998 podpísaný Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ICC). Dnes je medzinárodné trestné súdnictvo skutočne monštrum, ktoré nemá nič spoločné s pojmom “medzinárodné” ani s pojmom “spravodlivosť”. Prvým chápadlom tohto monštra bol Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, ktorý v roku 1993 zriadila Bezpečnostná rada OSN v priamom rozpore s medzinárodným právom. Bezprostredne po hlasovaní viacerí členovia Bezpečnostnej rady (napr. ČĽR, Brazília) vyhlásili, že konali v rozpore s medzinárodným právom.

O rok neskôr však BR OSN zriadila ďalší tribunál, Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu. V roku 1998 vznikol Medzinárodný trestný súd. V roku 1997 bol zriadený osobitný tribunál pre Kambodžu. V roku 2002 Špeciálny súd pre Sierru Leone. V roku 2007 – Osobitný tribunál pre Libanon. V roku 2016 – Špeciálny tribunál pre Kosovo. V roku 2019 – Osobitný súd pre strednú Afriku. Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu a Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu v súčasnosti oficiálne ukončili svoju činnosť, ale v skutočnosti naďalej pôsobia pod novým označením Medzinárodný zostatkový mechanizmus pre trestné tribunály. A ak tribunál pre Juhosláviu jednoducho zmenil nápis nad vchodom, potom rwandský tribunál “ukončil” efektívnejšie – po “ukončení” dostal novú budovu.

Vytváranie medzinárodného systému trestného súdnictva sa teda začalo zriadením ad hoc tribunálov pre jednotlivé krajiny a regióny. Vytvorenie Medzinárodného trestného súdu (ICC) však nezastavilo nárast počtu ad hoc súdov. Oficiálne proklamovanými cieľmi medzinárodných trestných tribunálov sú “boj proti beztrestnosti” a “stíhanie páchateľov medzinárodných zločinov”. V skutočnosti sú ciele systému úplne iné. Existujú tri hlavné ciele: likvidácia systému najvyšších štátnych predstaviteľov; zničenie progresívneho medzinárodného práva; vytvorenie nového svetového systému noriem – globálneho práva.

Pred rokom 2020 boli vedúci predstavitelia štátov zlikvidovaní v tradičnom “testovacom poli” Medzinárodného trestného súdu – v Afrike. Išlo o vedúcich predstaviteľov Líbye, Pobrežia Slonoviny, Konžskej demokratickej republiky, Kene a ďalších krajín. A v marci 2020 Medzinárodný trestný súd sa rozhodol začať vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných americkou armádou v Afganistane, čo priamo súvisí s pokusom zabrániť víťazstvu amerického prezidenta D. Trumpa vo voľbách. Medzinárodný trestný súd postavil najvyššie vojenské vedenie USA pred voľbu: buď budú čeliť hrozbe zatknutia a súdneho procesu, alebo stiahnu svoju podporu úradujúcemu prezidentovi.

Hlavnou myšlienkou monštra medzinárodnej spravodlivosti je odstránenie princípu štátnej suverenity

To zahŕňa rušivé zatykače na hlavy štátov a pokusy o rozšírenie jurisdikcie na krajiny, ktoré nepodpísali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu. Začali so Sudánom. Potom je tu Mjanmarsko. A teraz sú tu pokusy vytvoriť dôvody na rozšírenie jurisdikcie medzinárodných súdov na Čínu a Rusko. Nemali by sme si myslieť, že odstúpenie Ruska od štatútu Medzinárodného trestného súdu v roku 2016 odradí túto inštitúciu od “vyšetrovania” situácie na Ukrajine a v Gruzínsku spôsobom, akým chce. Mimochodom, v tejto súvislosti zhodnoťme jednu z nedávno prijatých zmien ruskej ústavy…

Nie je náhoda, že činnosť medzinárodných orgánov trestného súdnictva sprevádzajú škandály. Je to škandalózne už zo svojej podstaty. Jedným z posledných škandálov bolo zatknutie Djibrila Massakwiho, bývalého hlavného svedka Špeciálneho súdu pre Sierru Leone, vo Fínsku. Väčšina obvinení na tomto súde bola založená na výpovedi tohto svedka. Teraz vyšlo najavo, že ide o násilníka, ktorý sa dopustil vraždy a znásilnenia. Médiá to však teraz “zistili” len pre seba. Právnici Špeciálneho súdu to povedali už predtým, dokonca aj počas súdnych procesov. Tvrdili tiež, že Massakvi vypovedal za peniaze, ktoré dostal od prokuratúry! Ba čo viac, prokuratúra priznala, že svojim svedkom platí. Zároveň sudcovia odmietli vziať do úvahy tvrdenia obhajoby, ktorá požadovala zaoberať sa svedkami najatými za peniaze!

Vo všeobecnosti je príkladov špinavého konania prokurátorov a sudcov veľa. Patria k nim priame vyhrážky svedkom a ich rodinám, ktorí odmietli podať nepravdivé svedectvo. Existuje množstvo prípadov úmrtí obžalovaných s priamym odkazom na účasť alebo spoluúčasť zamestnancov tribunálu na týchto úmrtiach. Existuje aj rozsiahla korupcia. Oficiálne zamestnanci tribunálov toto všetko popierajú, ale v tomto prípade (v prípade Džibrila Massakvího) existuje priame priznanie! Áno, prečo: za peniaze získavame potrebné dôkazy!

Peniaze sú podstatnou súčasťou medzinárodného systému trestného súdnictva. Medzinárodný trestný súd vyniesol počas svojej existencie len štyri konečné rozsudky, ale za cenu 1 miliardy dolárov (!). Existujú ešte drahšie súdne procesy. Napríklad len proces Prokurátor proti Ayyashovi a spol. na Špeciálnom tribunáli pre Libanon stál takmer miliardu dolárov. A ani jeden z obžalovaných nebol zatknutý a ani sa nezúčastnil na procese; ak bude zatknutý aspoň jeden z troch obžalovaných, proces sa musí opakovať. Tieto náklady sú ničím v porovnaní s výhodami, ktoré plynú hlavným príjemcom medzinárodných trestných súdov. Väčšinou sú to najväčšie nadnárodné spoločnosti.

Pri vymenúvaní hlavných cieľov “medzinárodnej spravodlivosti” sme nespomenuli ešte jeden: a to udržiavanie ozbrojených konfliktov v krajinách a regiónoch, kde tieto nadnárodné spoločnosti drancujú prírodné zdroje. K tomuto hlavnému cieľu medzinárodného zločineckého monštra smeruje tak likvidácia nežiaducich vodcov, ako aj prepisovanie medzinárodného práva.

Medzinárodný trestný súd – teroristická organizácia

Predseda Medzinárodného trestného súdu (ICC) 17. marca oznámil, že súdna komora (1) vydala dva zatykače v rámci situácie na Ukrajine. Prvý zatykač sa týka prezidenta Ruskej federácie a druhý ruského ombudsmana pre práva detí. Všetky okolnosti tohto “prípadu” naznačujú, že ide o rozsiahly podvod. Po prvé, Medzinárodný trestný súd nemá právomoc nad Ruskou federáciou a jej občanmi. Po druhé, ICC nepredložil žiadne dôkazy.

Čelíme podvodu bezprecedentného rozsahu. Prvý bod si nevyžaduje veľký komentár. Je všeobecne známe, že Rusko nie je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy s názvom Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu. Stiahnutie podpisu Ruska v novembri 2016 neznamená, že Rusko bolo zmluvnou stranou tejto zmluvy. Rusko štatút Medzinárodného trestného súdu podpísalo, ale neratifikovalo, a v roku 2016 vydalo vyhlásenie o konečnom rozhodnutí nestať sa zmluvnou stranou tejto zmluvy. Z toho vyplýva, že Rusko nebolo a nie je zmluvnou stranou štatútu ICC so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, a to, že táto inštitúcia nemá právomoc nad Ruskom a jeho občanmi.

Druhá téza si vyžaduje podrobnejšie vysvetlenie. Predseda ICC Hofmanski (Poľsko) počas svojej prezentácie 17. marca uviedol, že zatykače boli … tajné. Je to údajne na “ochranu obetí a svedkov” a na “ochranu vyšetrovania”. (2) Ide o extravagantné priznanie, že ICC nemá absolútne žiadne dôkazy. Je to vyhlásenie, ktoré má na jednej strane osloviť verejnosť, ktorá nepozná pravidlá ICC, a na druhej strane skutočnosť, že západní právnici budú zámerne prehliadať očividné falšovanie. Faktom je, že zatykače neobsahujú žiadne informácie, ktoré by ohrozovali obete a svedkov! Nie je náhoda, že všetky zatykače ICC počas dvadsiatich rokov jeho existencie boli vždy zverejnené! (Vyskytlo sa niekoľko prípadov tajných zatykačov, ale to boli prípady, keď sa dúfalo, že obvinení budú vylákaní a zatknutí podvodom – v očakávaní, že jednoducho nevedia, že po nich ICC pátra a že môžu byť zatknutí v tej krajine, ktorá má povinnosť zatknutie vykonať).

Čo je Medzinárodný trestný súd a prečo by sa malo na ich provokácie tvrdo reagovať?

Za dvadsať rokov fungovania ICC ani jeden zatykač alebo dokonca podrobnejšie dokumenty (napr. obžaloby) neobsahovali žiadne informácie o menách obetí a svedkov! V najlepšom prípade nie sú uvedené žiadne mená, ale “čísla” (svedok P-1 atď.). Okrem toho títo svedkovia vystupujú ako anonymní, a to aj na súdnych pojednávaniach, ktoré sa už začali! Vysvetlenie utajenia zatykačov je teda podvrh. A až príliš očividné. Okolnosti, ktoré viedli k vydaniu zatykačov, naznačujú, že v samotnom súde prebiehal ostrý boj. Medzinárodný trestný súd v žiadnom prípade nie je homogénny súd, tvoria ho rôzne štátne a globálne elity, medzi ktorými prebieha neustály boj. Príklady toho sme videli už mnohokrát, keď boli zatknutí vysokí predstavitelia viacerých štátov, súdne procesy trvali desaťročia a potom boli oslobodení.

Najnovším výrazným príkladom je rozhodnutie súdnej komory Medzinárodného trestného súdu začať vyšetrovanie zločinov USA a jeho takmer okamžité zrušenie odvolacou komorou. Mimochodom, toto rozhodnutie odhalilo dôležité aspekty stratégie a taktiky ICC ako inštitúcie globálneho riadenia (viac o tom nižšie). V predvečer oznámenia zatykačov došlo v rámci ICC k zvláštnemu pohybu. Sudca Kesia-Mbe Mindua z Konžskej demokratickej republiky 21. februára odstúpil z ICC. Formálnym vysvetlením bolo, že bol údajne “prepracovaný”. V dôsledku toho sa otvorila otázka vymenovania nového sudcu komory. Sudca Mindua je však aj členom predsedníctva MTS, ktoré rozhoduje o zložení súdnych komôr. Sudca Mindua bol teda – tentoraz bez vysvetlenia – nahradený iným sudcom, ktorý nie je členom predsedníctva! Týmto sudcom bol B. Schmidt z Nemecka. Nové zloženie komory zaoberajúcej sa situáciou na Ukrajine teda nebolo riadne, ale špeciálne zložené predsedníctvo, v ktorom boli Poľsko (predseda ICC), Nemecko a Peru. Toto predsedníctvo predstavilo nového sudcu z Kostariky. A predsedom komory sa stal Talian. Väčšina NATO v predsedníctve teda presadila predsedu súdnej komory NATO, ktorá sa zaoberá “situáciou na Ukrajine”. Bolo to urobené dosť hrubo, ako vždy v orgánoch tzv. medzinárodnej justície.

Tieto udalosti ukazujú, že v Medzinárodnom trestnom súde sú členovia tých globálnych elít, ktorí nepodporujú právny útok na Rusko (alebo na ruskú hlavu štátu) zatiaľ boli porazení. Vysvetlenie sudcu Mundia, že je “prepracovaný”, vyzerá zámerne smiešne. Mimochodom, dátum jeho vyhlásenia naznačuje, že ho podal… jeden deň pred žiadosťou prokurátora súdnej komore! Nedostatok dôkazov sa kompenzuje propagandou. A to veľmi lacnou. Obvinenia sa týkajú “únosov ukrajinských detí Ruskom”. Kvôli “tajným” zatykačom si to museli vymyslieť….

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu Brit Karim Khan v prilbe medzi prázdnymi postieľkami údajne “nezákonne vyvezených ukrajinských detí”!

Propaganda (dokonca aj taká neohrabaná) je však vynútená. Vzhľadom na úplný nedostatok dôkazov je to jediné, čo môže verejnosti nejako vysvetliť zatykač na hlavu štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou štatútu ICC. Mimochodom, netreba vysvetľovať, ako sa sudcom ICC (pravdepodobne “najlepším sudcom na svete”) podarilo dokázať, že môžu posudzovať a vydávať zatykače na ruského prezidenta…

Všetky tieto okolnosti naznačujú, že vyhlásenie zatykača na ruského prezidenta je špeciálnou operáciou globálnych riadiacich štruktúr. Všetko, čo sa deje, je súčasťou rozsiahlej právnej vojny vedenej proti Rusku. Hlavným strategickým cieľom tejto vojny je delegitimizácia Ruska ako štátu. Existujú aj taktické ciele. Bez toho, aby sme ich všetky vymenovali, si všimneme len jeden: pokus o narušenie politického riešenia ozbrojeného konfliktu.

Všetci komentátori si všimli, že oznámenie zatykača prišlo pred návštevou čínskeho prezidenta v Moskve. Táto návšteva prišla po nedávnom oznámení čínskej iniciatívy na riešenie situácie na Ukrajine. A málokto si teraz spomenie, ako Medzinárodný trestný súd podobne zmaril mierové urovnanie v inom štáte, Ugande. Po tom, ako sa vláda a povstalci v roku 2005 dohodli na mierovom riešení dlhoročného konfliktu v krajine, Medzinárodný trestný súd okamžite vydal zatykače na vodcov povstalcov! Mier bol zmarený.

Uponáhľanosť, s akou bola zorganizovaná provokácia so zatykačom na hlavu ruského štátu, a právna tuposť, ktorá bola svetu odhalená, naznačuje, že narušenie politického riešenia ukrajinskej krízy mohlo byť jedným z hlavných cieľov tejto bakchanálie. To znamená, že činnosť Medzinárodného trestného súdu nie je len “pochybná” (3), ale musí podliehať jasnému právnemu posúdeniu. A toto hodnotenie je nasledovné: ICC je teroristická organizácia, ktorej cieľom je udržiavať ozbrojené konflikty, likvidovať nežiaduce vlády a vytvárať represívne globálne právo. Táto organizácia predstavuje nebezpečenstvo nielen pre Rusko, ale pre celý svet.

Alexander Mezjaev