Zatiaľ EÚ veľmi nepomohla, lídri Srbska a Kosova sa počas dialógu v Bruseli nedohodli
Zatiaľ EÚ veľmi nepomohla, lídri Srbska a Kosova sa počas dialógu v Bruseli nedohodli
Bratislava 18. augusta 2022 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Express/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)
Napätie medzi Kosovom a Srbskom sa stupňuje, čo podnietilo EÚ, aby predsedala stretnutiu vedúcich predstaviteľov oboch krajín v snahe zabrániť druhému konfliktu na kontinente. Podľa aktuálnych informácií, sa však lídri Srbska a Kosova sa počas dialógu v Bruseli nedohodli. Uviedol to šéf európskej diplomacie Josep Borrell na tlačovej konferencii po stretnutí so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom a kosovským premiérom Albinom Kurtim
Na snímke Aleksandar Vučič
Hnev vypukol, keď Kosovo vyhlásilo, že Srbom žijúcim na severe, ktorí sú podporovaní Belehradom, nariadilo, aby začali používať poznávacie značky na autá vydané v hlavnom meste Priština.
Situácia sa upokojila po tom, čo kosovský premiér Albin Kurti pod tlakom USA a Európskej únie súhlasil s odkladom pravidla o číselných značkách do 1. septembra a mierové jednotky NATO dohliadali na odstránenie zátarás, ktoré postavili Srbi.
Srbský prezident Aleksandar Vučič však na tlačovej konferencii NATO povedal, že dnešné rozhovory s Kurtim, ktoré sprostredkovala EÚ, budú ťažké, pretože obe strany sa nezhodujú takmer v ničom.
Šéf NATO Jens Stoltenberg v stredu povedal, že aliancia zvýši svoje mierové sily v Kosove, ak dôjde k eskalácii napätia.
Povedal: “V súčasnosti máme v Kosove významnú misiu, vojenskú prítomnosť takmer 4 000 vojakov. Ak to bude potrebné, presunieme sily, rozmiestnime ich tam, kde to bude potrebné, a zvýšime našu prítomnosť. Už sme zvýšili prítomnosť na severe. Sme pripravení urobiť viac.”
Pán Kurti, ktorý sa neskôr stretol s pánom Stoltenbergom, zdôraznil odhodlanie Kosova stať sa členom NATO.
“Hrozby, riziká a výzvy, ktorým NATO čelí v súčasnom bezpečnostnom prostredí, pociťuje aj naša krajina,” povedal novinárom a spojil tieto problémy s vplyvom Ruska. “Kosovské inštitúcie a občania majú v súčasnej situácii dôvod byť ostražití voči (deštruktívnemu) prístupu nášho severného suseda ku Kosovu a regiónu vo všeobecnosti v rámci škodlivého programu Ruska pre Európu a Balkán.”
Kosovo získalo nezávislosť od Srbska v roku 2008, takmer desať rokov po partizánskom povstaní proti represívnej vláde Belehradu.
Srbsko z právneho hľadiska stále považuje Kosovo za neoddeliteľnú súčasť svojho územia.
Popiera, že by tam vyvolávalo napätie a konflikty, a obviňuje Prištinu z pošliapavania práv srbskej menšiny. Etnickí Srbi tvoria 5 % z 1,8 milióna obyvateľov Kosova, ktorí sú z 90 % etnickí Albánci.
Vučič povedal, že Srbsko sa chce vyhnúť akejkoľvek eskalácii situácie, ale je dôležité pochopiť, že existuje “nová generácia mladých mužov”, ktorí považujú Kosovo za srbské územie a už nebudú “znášať teror”.
Kosovský líder minulý týždeň vo verejnom prejave označil pána Vučiča za “malého Putina”, keďže Srbsko má naďalej veľmi blízko ku Kremľu.
Povedal: “V čase, keď sa celý demokratický svet dištancuje od Putina, náš severný sused organizuje zhromaždenia na jeho podporu, chváli ho a ospravedlňuje jeho zločiny na Ukrajine. Jeho priatelia v Srbsku chcú Rusko nalákať na Balkán. “Mier a bezpečnosť na západnom Balkáne nikdy neboli viac ohrozené malým Putinom zo Srbska.”
Srbsko toto obvinenie odmietlo a riaditeľ Úradu pre Kosovo a Metohiju Petar Petkovič povedal, že pán Kurti je “malý Hitler z Balkánu”.
Povedal: “V Hitlerových snoch a plánoch mu prekáža prezident Aleksandar Vučič, ktorý bojuje ako lev za záujmy srbského národa v Kosove a Metohiji, ktorý nikomu nedovolí uskutočniť nové etnické čistky. “Zatiaľ čo Belehrad pomáhal Srbom a Albáncom, Priština renovuje pamätný dom nacistického kolaboranta Xhafera Devu, a zatiaľ čo malý Hitler chce vytvoriť veľké Albánsko, Belehrad bráni iniciatívu Otvorený Balkán”.
