Zahraničné ciele USA vzhľadom na Rusko v roku 1948 - "Zabezpečiť nezávislosť Ukrajiny"
Zahraničné ciele USA vzhľadom na Rusko v roku 1948 - "Zabezpečiť nezávislosť Ukrajiny"
Ilustračné foto
USA, 12.október 2022 (AM) – Správa Ministerstva pre štátnu bezpečnosť pre Národnú bezpečnostnú radu (pozn. NSC): Zhrnutie záverov. Prísne tajné, [Washington, 18. august 1948.], NSC 20/1
U.S. Ciele s ohľadom na Rusko
I. všeobecné ciele
Vo všeobecnosti by malo byť naším cieľom v čase mieru, ako aj v čase vojny,
(a)
obmedziť moc a vplyv Moskvy na hranice, kde už nebudú predstavovať hrozbu pre mier a stabilitu medzinárodnej spoločnosti; a
(b)
priniesť základnú zmenu v teórii a praxi medzinárodných vzťahov, ktorú sleduje vláda pri moci v Rusku.
[Strana 610]
II. mierové ciele
Preto by malo byť naším cieľom v čase mieru:
(a)Podporovať postupné stiahnutie nenáležitej moci a vplyvu Ruska, zo súčasnej satelitnej oblasti a vznik príslušných východoeurópskych krajín ako nezávislých faktorov na medzinárodnej scéne;
(b)Všetkými možnými prostriedkami podporovať v Sovietskom zväze rozvoj inštitúcií federalizmu, ktoré by umožnili oživenie národného života pobaltských národov;
(c)Informačnou činnosťou a všetkými ostatnými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, rozptýliť mýtus, podľa ktorého sú ľudia vzdialení od sovietskeho vojenského vplyvu držaní v pozícii podriadených Moskve, a prinútiť svet ako celok vidieť a chápať Sovietsky zväz taký, aký je. a zaujať k nemu logický a realistický postoj;
(d) Vytvoriť situácie, ktoré prinútia sovietsku vládu uznať praktickú nežiaducu činnosť na základe jej súčasných koncepcií a nevyhnutnosť byť aspoň navonok tak, ako keby to bol opak tých koncepcií, ktoré boli pravdivé.
V čase mieru by nebolo naším cieľom:
(a) klásť zásadný dôraz našej politiky na prípravu na ozbrojený konflikt s vylúčením rozvoja možností na dosiahnutie našich cieľov bez vojny; alebo
(b) Dosiahnuť zvrhnutie sovietskej vlády.
III. vojnové ciele
Naším cieľom v čase vojny by malo byť:
(a) Zničiť sovietsky vojenský vplyv a nadvládu v oblastiach priľahlých, ale mimo hraníc ktoréhokoľvek ruského štátu;
(b) Dôkladne zničiť štruktúru vzťahov, pomocou ktorých mohli vedúci predstavitelia Všezväzovej komunistickej strany uplatňovať morálnu a disciplinárnu autoritu nad jednotlivými občanmi alebo skupinami občanov v krajinách, ktoré nie sú pod komunistickou kontrolou;
(c) Zabezpečiť, aby žiaden komunistický režim nemal pod kontrolou dostatok súčasného vojensko-priemyselného potenciálu Sovietskeho zväzu, ktorý by mu umožnil viesť vojnu za porovnateľných podmienok s ktorýmkoľvek susedným štátom alebo s akoukoľvek konkurenčnou autoritou, ktorá by mohla vzniknúť na tradičnom ruskom území ; a
(d)Zabezpečiť, že akýkoľvek režim alebo režimy, ktoré môžu existovať na tradičnom ruskom území po vojne
(1) nemá silnú vojenskú silu;
(2) je ekonomicky do značnej miery závislý od vonkajšieho sveta;
(3) nevykonáva príliš veľkú právomoc nad národnostnými menšinami; a
(4) nekladie nič, čo by pripomínalo súčasnú železnú oponu nad kontaktmi s vonkajším svetom.
V čase vojny by nebolo naším cieľom:
(a) Dosiahnuť akékoľvek špecifické hraničné opatrenia, vopred pripravené bez ohľadu na politický rámec vyplývajúci z vojny – s výnimkou zabezpečenia toho, že pobaltské štáty by nemali byť nútené zotrvať v žiadnom komunistickom alebo inom extrémistickom režime;
(b) Zabezpečiť nezávislosť Ukrajiny alebo inej národnostnej menšiny (s rovnakou výhradou voči pobaltským štátom);
(c) Prevziať zodpovednosť za rozhodovanie o tom, kto bude vládnuť Rusku v dôsledku rozpadu sovietskeho režimu; alebo¨
(d) Na území oslobodenom od komunistickej moci vlastnými silami uskutočniť akýkoľvek rozsiahly program dekomunizácie.
*NSC 20/1, dokument s 52 stranami, ktorý pripravil štáb pre plánovanie politiky (PPS/38, 18. augusta), zaslalo ministerstvo zahraničných vecí Národnej bezpečnostnej rade a ministrovi obrany 18. augusta ako odpoveď na žiadosť obsiahnutú v NSC 20, 12. júla, s. 589. NSC 20/1 priložil toto zhrnutie záverov ako prílohu.
