V Moldavsku sa rozpadá prozápadná vláda. Prezidentka tvrdí, že Rusko plánuje prevrat
V Moldavsku sa rozpadá prozápadná vláda. Prezidentka tvrdí, že Rusko plánuje prevrat
Bratislava 15. februára 2023 (HSP/Rmx/Foto:Facebook)
Ukrajinský prezident Zelenskyj a prozápadní politici v Moldavsku tvrdia, že existuje Ruskom podporované sprisahanie s cieľom zvrhnúť vládu, informuje portál
Na snímke moldavská prezidentka Maia Sanduová
Moldavská spravodajská služba potvrdila údajné sprisahanie Ruska s cieľom destabilizovať krajinu a zvrhnúť jej prozápadných lídrov, uviedla v pondelok prezidentka Maia Sanduová, hoci dôkazy sú zatiaľ skromné.
Moldavská prezidentka na tlačovej konferencii uviedla, že štátny prevrat, ktorý minulý týždeň ako prvý odhalil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, potvrdili bezpečnostné služby a mal by zahŕňať násilné protesty “sabotérov s vojenským pozadím, maskovaných v civilnom oblečení” v snahe “zmeniť legitímnu vládu na nelegálnu vládu kontrolovanú Ruskou federáciou”.
Sanduová tvrdila, že Rusko sa pokúša dosadiť bábkovú vládu, “aby zastavilo proces európskej integrácie, ale aj preto, aby Rusko mohlo Moldavsko využiť vo svojej vojne proti Ukrajine”.
Údajný plán predpokladá vstup násilných aktivistov z Ruska, Čiernej Hory, Bieloruska a Srbska do Moldavska s cieľom vyvolať občianske nepokoje a destabilizovať demokraciu v krajine.
Vzhľadom na maskovaný charakter vojny medzi Ruskom a Ukrajinou však nie je jasné, nakoľko sú tvrdenia o štátnom prevrate legitímne, najmä vzhľadom na to, že tieto tvrdenia umožňujú moldavským prozápadným stranám marginalizovať opozíciu. Rusko aj Západ majú záujem na tom, aby sa určilo, kto bude krajinu ovládať.
Politická stabilita Moldavska sa už rozpadá po tom, ako v piatok po búrlivých 18 mesiacoch pri moci hromadne odstúpila prozápadná vláda krajiny.
Sanduová ponúkla Dorinovi Receanovi, bývalému ministrovi vnútra a súčasnému tajomníkovi moldavskej bezpečnostnej rady, možnosť vytvoriť novú administratívu zameranú na európsku integráciu a oživenie národného hospodárstva.
“Nová vláda bude mať tri priority: Poriadok a disciplína, nový život a hospodárstvo a mier a stabilita,” povedal Recean na tlačovom brífingu.
“Bude pokračovať v realizácii strategického kurzu Moldavska, integrácie do Európskej únie,” dodal.
V krajine, v ktorej už ruské jednotky okupujú časť jej územia v neuznanom separatistickom štáte Podnestersko na východe Moldavska, vládne napätie.
V utorok krajina z bezpečnostných dôvodov dočasne uzavrela svoj vzdušný priestor. Moldavský úrad civilného letectva vysvetlil, že tento krok bol “na zaistenie bezpečnosti letov civilných lietadiel”.
Moldavsko je už teraz jednou z najchudobnejších krajín v Európe a jeho relatívne mladá demokracia je poznačená systémovou korupciou a rozkolmi v otázke národnej identity krajiny.
Súčasní predstavitelia sú v drvivej väčšine proeurópski a veria, že vstup do Európskej únie pomôže zabezpečiť národnú bezpečnosť, avšak v krajine pôsobí aj proruská opozícia, ktorá v poslednom roku protestuje proti vláde. Krajina požiadala o členstvo v EÚ v marci minulého roka a v júni jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ.
Kľúčovým problémom krajiny je jej hlboká energetická závislosť od ruského plynu, čo sa predchádzajúca vláda snažila napraviť. Bývalá premiérka Natalia Gavrilita v novembri minulého roka obvinila Rusko z energetického vydierania, keďže krajina často zažívala výpadky elektrickej energie, čo podľa Kremľa zavinila Ukrajina, pretože zadržiavala zemný plyn, ktorý bol určený pre Moldavsko.
Za posledný rok prekročilo hranice Moldavska viac ako 765 000 ukrajinských utečencov a krajina má problém prijať 109 000 ľudí, ktorí požiadali o azyl, pričom počet obyvateľov krajiny je len 2,6 milióna.
