Rastúce ceny energií sú pre európskych lídrov utrpením. Protesty vypukli už vo viacerých krajinách
Rastúce ceny energií sú pre európskych lídrov utrpením. Protesty vypukli už vo viacerých krajinách
Bratislava 13. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Jan Woitas/dpa via AP)
Čoraz viac obyvateľov Európy vychádza do ulíc, aby si vyliali svoj hnev proti prudko rastúcim cenám energií a inflácii, ktoré sú dôsledkom sankcií Európskej únie (EÚ) uvalených na Rusko. Európski predstavitelia sa zle snažia nájsť riešenie tým, že navrhujú riešenia, ktoré čínski experti označili za “škrabanie sa po povrchu”, ako napríklad zavedenie stropu na príjmy výrobcov energie, ktorí nie sú plynármi, a dotovanie účtov za energiu pre domácnosti. Informoval denník Global Times
Na snímke protesty v Nemecku
Zdá sa, že tvárou v tvár energetickej kríze, ktorá sa vyskytuje raz za desaťročie, európski lídri stále uprednostňujú politiku a ideológiu pred životmi ľudí a hospodárstvom tým, že sa hrajú na tvrdých hráčov s Ruskom, a tesne nasledujú USA, nadchádzajúca krutá zima bude skúškou pre politickú múdrosť európskych lídrov, uviedli odborníci.
Ďalším nebezpečným znakom, ktorý sa objavil spolu s doznievajúcimi protestmi v Európe, je rastúci populizmus, uviedli odborníci s tým, že tretia vlna populizmu na kontinente môže spôsobiť riziko rozpadu jednoty EÚ a postupne spôsobiť väčšiu recesiu v Európe.
Protivládni demonštranti, ktorých vyprovokovali prudko rastúce ceny energií, inflácia a ďalšie problémy, v sobotu vo Viedni zorganizovali zhromaždenia, na ktorých skandovali heslá proti sankciám EÚ voči Rusku a proti inflácii, informovali rakúske miestne médiá.
Rastúce ceny elektriny v Európe už vyvolali protesty a situácia sa rýchlo zhoršuje, uviedla bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová v rozhovore pre agentúru TASS.
V európskych krajinách vypuklo čoraz viac protestov, pretože ľudí hnevá prudký nárast cien energií a neschopnosť vlády riešiť tento problém.
V Taliansku minulú sobotu ľudia pálili účty za elektrinu a plyn, v ten istý deň v hlavnom meste Českej republiky Prahe protestovalo 70 000 ľudí proti prístupu vlády k prudko rastúcim spotrebiteľským cenám, informovala spravodajská stanica Fox News.
Tisíce ďalších ľudí sa minulý týždeň zišli v nemeckých mestách Lipsko a Magdeburg, pričom podľa amerických médií Politico poslúchli výzvy extrémistických strán na zopakovanie občianskych nepokojov, ktoré viedli k pádu komunistickej diktatúry vo východnom Nemecku.
“NATO dokázalo v súvislosti s Ukrajinou a Ruskom urobiť všetko zlé, čo sa len dá,” povedal Gregor Gysi, bývalý líder strany Európska ľavica, a v Lipsku zožal nadšený potlesk.
Obyvateľ Talianska Mario Salvatore pre Global Times povedal, že účty za energie sa za posledných niekoľko mesiacov zvýšili najmenej päťkrát. “Niektoré reštaurácie dokonca v noci zapaľujú sviečky, aby ušetrili… Mohli sme naďalej žiť v mieri, ak by sme od Ruska naďalej kupovali to, čo naše ekonomiky potrebujú na svoj rozkvet. Namiesto toho sme mali len spaľujúce leto a teraz sa pripravujeme na horúcu jeseň a ešte tuhšiu zimu, čia je to vina?” povedal.
Každodenná existencia
Rusko minulý týždeň oznámilo, že dodávky plynu plynovodom Nord Stream 1 nebudú obnovené, kým nebudú zrušené sankcie uvalené po ukrajinskej kríze. To vyvolalo obavy z úplného prerušenia dodávok ruského plynu.
Podľa prieskumu spoločnosti Goldman Sachs zverejneného vo štvrtok by typická rodina v EÚ mohla začiatkom budúceho roka bez zavedenia cenových stropov čeliť účtom za energie vo výške 500 eur mesačne, čo je o 200 % viac ako v roku 2021.
Samantha Dartová, hlavná energetická strategička spoločnosti Goldman Sachs, očakáva, že skutočné dôsledky odstávky budú ešte len pred nami, najmä pre bežných občanov. “Je to veľmi bolestivý proces, ktorý má na európsku populáciu rôzny vplyv,” hovorí. “Bežní ľudia ešte ani nepocítili plnú silu tejto situácie.”
Napriek tomu sa EÚ snaží dosiahnuť konsenzus o riešení. Ministri energetiky Európskej únie v piatok poverili Brusel, aby do niekoľkých dní vypracoval návrhy na obmedzenie príjmov neplynárenských výrobcov energie a pomohol energetickým firmám udržať sa nad vodou namiesto toho, aby zaviedol cenový strop na ruský plyn, informovala agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin pred niekoľkými dňami povedal, že Moskva preruší všetky dodávky do Európy, ak sa na ruský plyn uplatní cenový strop.
Z dokumentu, ktorý unikol z EÚ, tiež vyplýva, že výkonný orgán bloku chce povinne znížiť spotrebu elektrickej energie v čase špičky o 5 %.
Pre EÚ je takmer nemožné dosiahnuť konsenzus o tom, ako vyriešiť súčasnú energetickú krízu, keďže jej východoeurópski členovia sa vo väčšej miere spoliehajú na ruský plyn a energiu, povedal v pondelok pre Global Times Wang Yiwei, riaditeľ Inštitútu medzinárodných záležitostí na čínskej univerzite Renmin.
Povedal tiež, že tie návrhy, ktoré predložili európski ministri energetiky, sú len “škrabaním po povrchu”, keďže obmedzenie ziskov neplynárenských výrobcov energie a dotovanie účtov za energiu pre domácnosti, ako to navrhli mnohí európski politici, neotvára nové zdroje energie ani nestimuluje výskum a vývoj alternatívnych energií. “Súčasné opatrenia prijaté EÚ jednoducho používajú netrhové metódy ako krátkodobé riešenia, ktoré nakoniec narušia trh,” povedal Wang.
Odborníci varovali, že keďže energetická kríza nahlodáva európske hospodárstvo a životy ľudí, vlády majú zviazané ruky. “Európania sa teraz zmietajú v bahne, nadchádzajúca zima bude pre európske krajiny rozhodujúcou výzvou,” povedal pre Global Times Lin Boqiang, riaditeľ Čínskeho centra pre výskum energetickej ekonomiky na Xiamenskej univerzite.
Lin poukázal na to, že konflikt medzi Ruskom a Európou má len jedného víťaza – Spojené štáty; “keďže USA na Európu kladú vajcia, aby prijala agresívne opatrenia proti Rusku, a v dôsledku toho trpí nedostatkom energie, USA nešetria úsilím predávať plyn a ropu do Európy a zarábajú veľa peňazí,” povedal Lin.
USA poslali do Európy v prvých štyroch mesiacoch roku 2022 takmer tri štvrtiny všetkého svojho skvapalneného zemného plynu, pričom denné dodávky do regiónu sa oproti minuloročnému priemeru viac ako strojnásobili, citovala agentúra Bloomberg júnový údaj amerického Úradu pre energetické informácie.
Európa bude počas rusko-ukrajinskej krízy v nevýhodnej pozícii; súdiac podľa reakcií európskych lídrov sú však stále odhodlaní ďalej sa oddeľovať od Ruska, pričom uprednostňujú politiku a ideológiu pred životmi ľudí a hospodárstvom, povedal Lin.
Domnieva sa, že súčasná energetická kríza je veľkou výzvou pre múdrosť európskych politikov a je načase, aby preukázali určitú nezávislosť od USA.
Nebezpečenstvo rastúceho populizmu
Čínski experti tiež varovali, že súčasná energetická kríza nielenže ničí hospodárstvo kontinentu, ale môže mať aj politické dôsledky, ako napríklad nárast populizmu.
Diplomat z pobaltskej krajiny predpovedal, že Európa môže čeliť novému nárastu populizmu, ak lídri nedokážu obmedziť náklady, uviedol minulý týždeň portál Politico. “Môže to byť tretia vlna populizmu v poslednom čase,” citovalo médium diplomata, ktorý ako dve predchádzajúce vlny uviedol finančnú krízu v roku 2008 a migračnú krízu okolo roku 2014 a predpovedal, že tentoraz by mohla byť najhoršia a mať nepredvídateľné dôsledky.
Voľby vo Švédsku túto nedeľu budú prvým testom politickej teploty v Európe a predstavitelia EÚ ich pozorne sledujú. Vzhľadom na to, že vo volebnej kampani sú v popredí otázky kriminality a životných nákladov, stredoľavicová vláda premiérky Magdalény Anderssonovej by mohla mať problémy. A krajne pravicová strana Švédski demokrati, ktorá má neonacistické korene, má reálnu šancu stať sa súčasťou pravicovej vlády, čo je vo Švédsku prvýkrát.
Koncom tohto mesiaca sa budú konať aj parlamentné voľby v Taliansku. Krajne pravicová strana Bratia Talianska Giorgie Meloniovej vedie v prieskumoch, čo vyvoláva očakávania, že v Ríme vznikne pravicová vláda.
Rastúci populizmus v Európe bude ďalej rozbíjať jednotu v rámci EÚ a tiež naruší väzby medzi Bruselom a Washingtonom, povedal Wang. Varoval, že EÚ, ktorá trpela dvojročnou blokádou COVID-19 a teraz najhoršou energetickou krízou za posledné desaťročia, môže byť príliš krehká na to, aby zvládla úder rastúceho populizmu, ktorý nakoniec spôsobí veľkú recesiu.
