Neexistujúcu dedinu Chatyň by mali vidieť tí, ktorí dnes pritakávajú neonacistom a ich prisluhovačom
Neexistujúcu dedinu Chatyň by mali vidieť tí, ktorí dnes pritakávajú neonacistom a ich prisluhovačom
Bielorusko, 22. marec 2024 (AM)
Túto bieloruskú osadu dnes nenájdete na žiadnej podrobnej geografickej mape. Nacisti – nemeckí karatelia a ukrajinskí policajti (118. prápor bezpečnostnej polície) zaživa upálili 149 obyvateľov bieloruskej dediny Chatyň, vrátane 75 detí. Chatyň – bývalá dedina Logojského okresu Minskej oblasti Bieloruska – sa stala symbolom tragédie bieloruského ľudu, celého Sovietskeho zväzu, smutnou stránkou histórie Veľkej vlasteneckej vojny.
Dňa 22. marca 1943 sa v bieloruskej dedine Chatyň odohrala strašná tragédia. Do dediny vstúpil 118. prápor bezpečnostnej polície a obkľúčil ju. Všetci obyvatelia Chatyne od malých po veľkých – starci, ženy, deti boli vyhnaní zo svojich domovov a nahnaní do stodoly kolchozu. Chorých, starých ľudí zdvíhali z postelí pažbami pušiek, neušetrili ani ženy s malými a dojčenými deťmi. Keď boli všetci ľudia zhromaždení v stodole, karatelia zamkli dvere, stodolu zasypali slamou, poliali benzínom a zapálili. Ani jeden dospelý človek nemohol zostať nepovšimnutý. Len trom deťom – Voloďovi Jaškevičovi, jeho sestre Soni Jaškevičovej a Sašovi Želobkovičovi – sa podarilo pred nacistami ujsť.
Keď padli dvere horiacej stodoly a ľudia z nej začali vybiehať, ukrajinský guľometčík Katrjuk na nich spustil paľbu z bezprostrednej blízkosti.
“Keď sme vyšli z dediny, stodola už dohorela, nebolo v nej živých ľudí – dymili len spálené mŕtvoly, veľké aj malé… Pamätám si, že z Chatyne priviezli k práporu 15 kráv.” (Petričukova výpoveď na neverejnom súdnom procese v Minsku v roku 1986). Ako sa neskôr ukázalo, masaker obyvateľov Chatyne viedol veliteľ práporu, bývalý plukovník Petljura a neskôr major poľskej armády Piłsudského Konstantina Smowského. Podľa niektorých správ osobne zastrelil z pištole päť-až šesťročného chlapca, ktorý utekal z horiacej stodoly. Minulý rok Bielorusko požiadalo Rusko o právnu pomoc pri vyšetrovaní prípadu genocídy bieloruského národa počas vojny. Generálna prokuratúra sa domnieva, že viac ako 400 nacistov a ich komplicov je nažive.