Miliardári pribúdajú rekordným tempom a milióny ľudí sa snažia aspoň vyžiť
Miliardári pribúdajú rekordným tempom a milióny ľudí sa snažia aspoň vyžiť
16.10.2025 21:44
Nová správa Oxfamu „Európska agenda na zdaňovanie superbohatých“ (ďalej len Správa; budeme používať pojem najbohatší) vyšla dva dni pred zasadnutím Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ministrov financií) EÚ 10. októbra 2025 v Luxemburgu. Na programe zasadnutia Rady, ktorá zodpovedá aj za daňové záležitosti, boli podľa informácie na jej webovej stránke najmä otázky týkajúce sa európskej konkurencieschopnosti, vlastných európskych zdrojov a „mnohé“ ďalšie.
Boli to aj „dobré“ diskusie o novej podpore EÚ pre Ukrajinu, o reparačnej pôžičke pre ňu založenú na zmrazených ruských aktívach, ktoré Kyjev splatí iba vtedy, ak Rusko zaplatí za škody spôsobené vojnou na Ukrajine. Pokračovanie v práci na tomto modeli bolo vraj široko podporované.
Ukrajinská kríza je veľký a viacstranný problém, ktorým si v EÚ poriadne podkurujú (škoda, že to podkurovanie sa nedá využiť v energetickej kríze, skôr naopak – poznámka autora). Mrzko sa to podobá aj na slovenské príslovie „Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili…“
Výzva na zdaňovanie najbohatších v EÚ
Leitmotív Správy predstavuje výzva na zdaňovanie najbohatších v EÚ v záujme znižovania sociálno-ekonomickej nerovnosti, ktorá je v nej stále vysoká. Poukazuje sa na to, že viac ako 80 % celkových daňových príjmov v krajinách EÚ platia predovšetkým bežní Európania, 9 % je od spoločností a len 0,4 % je z daní z majetku, ktorí vlastnia predovšetkým bohatí.
V Úvode k Správe sa uvádza: „Moc nás robí slepými voči skutočnosti, že v konečnom dôsledku sme len ľudské bytosti, ktoré nie sú o nič väčšie ani menšie ako ktokoľvek iný. Naša najväčšia sila by nemala byť v sebeckom hromadení, ale v spoločnom využívaní zdrojov a spolupráci. V demokracii by nemalo byť miesto pre oligarchiu alebo aristokraciu, ale nerovnosť bohatstva tieto mocenské systémy posilňuje.“
Pokrytecký obraz EÚ ako záruky bohatstva
EÚ sa snaží šíriť obraz ako záruka bohatstva (blahobytu) ľudí, čo sa stáva čoraz pokryteckejšie. Aj Správa uvádza, že v prvej polovici roku 2025 bolo v EÚ takmer 500 miliardárov, o 39 viac než vlani. Poukazuje na to, že najbohatších 3 600 Európanov má rovnaké bohatstvo ako najchudobnejších 181 miliónov osôb (čo je zhruba počet obyvateľov Nemecka, Talianska a Španielska). Brusel pokračuje v nemilosrdných krokoch, ktorými odbúrava zvyšky sociálneho štátu v členských krajinách.
Súčasný stav nerovnosti nie je náhodný ani fatálny, ale je výsledkom dlhého kapitalistického vývoja Európy, do ktorého, žiaľ, znovu spadli aj postsocialistické štáty strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Vytvára sa zámerne a sofistikovane, keď daňová politika je zmanipulovaná tak, aby prospievala najbohatším, ktorí môžu využívať rôzne nižšie sadzby (investície, dividendy a pod.), pričom niektoré oblasti získavania bohatstva nie sú vôbec zdaňované. O to väčší tlak sa vyvíja na dane bežných ľudí, ktorí zarábajú prevažne prostredníctvom miezd a žijú z práce svojich rúk a hláv. Vytvoril sa zmanipulovaný systém, v ktorom sa ľahšie získa 50 miliónov od jedného milióna pracujúcich ako od jedného veľkého boháča.
V neoliberálnom ekonomickom ošiali, ktorý sa začal pod anglosaským tlakom, vlády v štátoch Európskeho spoločenstva a neskôr EÚ dane pre najbohatších znižovali. Viac sa zameriavali na spôsoby vyrubovania daní z príjmov a spotrebné dane, ktoré platia predovšetkým bežní Európania.
Dochádza k zvyšovaniu majetku veľmi malého počtu Európanov, do rúk ktorých ide väčšina nového bohatstva. Vlády však chudobnejú. Ak v 90. rokoch po rozpade bipolarity vlastnili asi 10 % celkového bohatstva, tak v súčasnosti to je už len 6 %. Medzi rokmi 1995 a 2023 sa čisté národné bohatstvo v EÚ zvýšilo o 126,3 %, výrazne v dôsledku nárastu čistého súkromného bohatstva (+136,1 %). Čisté verejné bohatstvo, ktoré vlastnia miestne a ústredné samosprávy, sa zvýšilo o 40,4 % ale jeho podiel sa znížil.
„Koláč“ na rozdeľovanie sa zväčšil, ale pre potreby obyvateľov sa z neho dostáva menej
„Koláč“ na rozdeľovanie sa peňažne zväčšil a aj kvôli inflácii stále rastie, ale vládny podiel sa zmenšil – pre školy, nemocnice a pod. zostáva menej peňazí a budúce generácie sa zadlžujú, Do rúk najbohatších však ide stále viac. Bohatstvo sa „nerozlieva rovnomerne“, ale exploduje smerom nahor.
Jednou z najväčších tragédií EÚ, ktorá tomuto trendu napomáha, je arogantnosť a neodbytnosť masy lobistov v Bruseli. Zapadá do toho aj kolosálna hanba Komisie EÚ s „netransparentnosťou“ konania pani von der Leyenovej pri nákupe vakcín od Pfizeru, ktorá vytvára mnoho pochybností o práve a poriadku v Bruseli. Moc však držia v rukách zaslepení poslanci pravicovo i ľavicovo stredových, liberálnych i časti zelených strán. Sprevádza to, žiaľ, aj množstvo nezmyselných opatrení, ktoré dopadajú na bežných Európanov v súvislosti s tým, že sa bezohľadne vytĺkajú peniaze na zelené projekty, financovanie zbrojenia a iné obludnosti.
Návrhy Oxfamu na kroky pre EÚ a krajiny EÚ na zdaňovanie najbohatších
Oxfam v Správe navrhuje niekoľko možných krokov pre EÚ a krajiny EÚ na zdaňovanie najbohatších:
– Daň z majetku s dostatočne vysokými sadzbami na zníženie nerovnosti.
– Vyššie maximálne sadzby dane z príjmu fyzických osôb pre najbohatšie jedno percento ľudí a zdaňovanie príjmov z dividend a kapitálových výnosov aspoň vo výške miezd.
– Progresívne a účinné dedičské a majetkové dane, ktoré by sa mali aktualizovať tak, aby odrážali skutočné hodnoty bývania, firemného majetku a pozemkov.
– Pravidlá platné v celej EÚ na zastavenie škodlivých daňových systémov, ktoré prospievajú iba najbohatším a sú na úkor bežných ľudí.
– Európsky register majetku na sledovanie bohatstva.
– Spoločný európsky štandard pre zdaňovanie kapitálu.
– Väčšia transparentnosť o skutočných daniach, ktoré platia najbohatší.
Podľa Oxfamu by daň z majetku v celej EÚ vo výške 5 % pre milionárov a miliardárov mohla ročne vyniesť 286,5 miliardy eur. Zodpovedá to ročným výdavkom v rozpočte EÚ v novom návrhu Komisie.
Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2025 daň pre najbohatších podporuje 65 % Európanov s cieľom dosiahnuť, aby platili aj menšie dane.
EÚ v zovretí hlbokej krízy nerovnosti
Najbohatšie jedno percento ľudí v EÚ disponuje takmer štvrtinou všetkého bohatstva, zatiaľ čo chudobnejšia polovica populácie vlastní iba 3 %. Od roku 1995 zaznamenalo 90 % Európanov pokles svojho podielu na bohatstve.
Miliardári v EÚ za prvých 6 mesiacov roku 2025 zvýšili svoje bohatstvo o viac ako 400 miliárd eur, pričom každý piaty Európan čelí chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Kríza životných nákladov znižuje mzdy, ale vlády vydávajú viac prostriedkov na zbrojenie. Pokračujúca koncentrácia bohatstva sprevádzaná rozsiahlymi sociálno-ekonomickými ťažkosťami obyvateľstva nie je len nespravodlivá, ale je aj hrozbou pre demokraciu, sociálnu súdržnosť, hospodárstvo i životné prostredie. Udržiavanie súčasných daňových systémov nerovnosť len ďalej zhoršuje.
Zdaňovanie najbohatších môže priniesť miliardy, ktoré nielen EÚ, ale aj svet účelne využije
Okrem toho, že daň z majetku v celej EÚ vo výške 5 % pre milionárov a miliardárov by bola takmer 300 miliárd eur, ukončenie škodlivých a nehospodárnych daňových režimov by prinieslo ďalších 3,9 miliardy eur ročne, čo by stačilo na pokrytie tretiny súčasného ročného rozpočtu EÚ na pomoc. Tieto peniaze sú využiteľné na riešenie rastúcich sociálnych potrieb Európy, v oblasti životného prostredia a na rastúce rozvojové a humanitárne potreby.
Aj v tejto oblasti stojí EÚ na križovatke, ktorá je oveľa dôležitejšia ako zvyšovanie prostriedkov na obranu pred vymyslenou ruskou vojenskou hrozbou. Môže sa pokračovať v úsporných opatreniach a prehlbovaní nerovnosti, alebo vybudovať spravodlivejšiu a odolnejšiu Európu zdanením najväčších boháčov. Časť boháčov sa však nabaľuje na vojnovej hystérii a tak ju bude podporovať. Na to, že EÚ mala byť mierovým projektom, jej súčasné nekompetentné a agresívne vedenie už „zabudlo“ .
Záverom – výzva konať odvážne v podmienkach „superkrízy“
Oxfam vyzýva v podmienkach „superkrízy“ EÚ konať odvážne. Odvážnym je aj volanie po sociálno-ekonomickej rovnosti a solidarite a sú to najmä kroky i opatrenia v tomto smere. Odvážne je to aj preto, lebo bohatí a tí, ktorí vidine bohatstva prepadli, snahu o zvýšené zdanenie dehonestujú a vystupujú aj agresívne proti nemu.
Žiaľ, ani stredová a liberálna ľavica nevolá po zvýšenom zdanení bohatstva, lebo vo voľbách závisí od podpory všelijakých, neraz bohatých sponzorov. Na vytretie zraku sa namiesto riešenia sociálno-ekonomických problémov radšej zaoberá všelijakými menšinami z podivného, neprirodzeného LBGT+ sveta.
Zdaňovanie najbohatších však nie je radikalizmus ani utópia. Je to predovšetkým zdravý rozum, názor veľkej časti verejnej mienky. Okrem toho sú o jeho prospešnosti aj ekonomické dôkazy. Mohlo by prispieť aj k zmierneniu polarizácie súčasných európskych spoločností.
Čo však s tým, keď mnoho ľudí podľahlo mámeniu vidiny zbohatnutia, ktorého deformovaný obraz neobmedzene šíria médiá i masová kultúra. A uchytil sa aj (liberálny) stupídny nezmysel, že vyššie zdaňovanie bohatých je vedené len závisťou a znamená trestanie úspešných. Rozšírilo sa veľa bájok o tom, ako „usilovnou prácou“ dospela väčšina boháčov k svojmu majetku. O špekuláciách, podvodoch, klamstvách a využívaní i zneužívaní ľudí, či už pracujúcich alebo aj spotrebiteľov, ku ktorým pri tom došlo, sa však takmer nehovorí. O právnej chúlostivosti mnohých spôsobov získavania bohatstva sa tiež veľa nerozpráva. A správne nie je ani zisťovať, z čoho a akou cestou títo „úspešní“ získali svoje bohatstvo. Môže to byť totiž „obchodným tajomstvom“, ktoré sa na Západe prehnane bráni. A už len dodáme, že bohatstvo upevňuje aj moc a moc sa využíva na ďalšie hromadenie bohatstva.
Súčasný stav sociálno-ekonomickej nerovnosti pomáha udržiavať aj egoizmus, konzumný spôsob života, priveľa hľadania zážitkov, neuznávanie zodpovednosti a pod., ktoré sú masovo rozšírené a premyslene podporované. Napriek tomu, alebo práve kvôli tomu, by fakty a výzvy, ktoré obsahuje Správa Oxfamu, mali burcovať k zamysleniu nad budúcnosťou. Iste je mnoho ľudí, ktorí s nimi súhlasia, ale musia sa stále zdôrazňovať a vidieť ich nenahraditeľný sociálny význam. A najmä, treba odvážnych, ktorí po tejto ceste vykročia.
Poznámka: OXFAM je medzinárodná charitatívna organizácia, ktorá združuje 13 národných organizácií zameraných na odstránenie chudoby a nespravodlivosti na svete. Bola založená v roku 1942 skupinou kvakerov, sociálnych aktivistov a akademikov z Oxfordu v Anglicku.
František Škvrnda
vasevec.info