Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu poprel špekulácie, že prezident Vladimir Putin je chorý, a dodal, že šéf Kremľa nemá žiadne príznaky poukazujúce na chorobu. Vyhlásil tiež, že Rusko chce "oslobodiť" Donbas. Informovali o tom tlačové agentúry AFP a Reuters.
Putinovo zdravie a súkromný život sú v Rusku nedotknuteľnými témami a takmer nikdy sa o nich verejne nediskutuje.
Na otázku o Putinovom zdraví počas interview pre francúzsku televíznu stanicu TF1 Lavrov odpovedal: "Nemyslím si, že príčetní ľudia môžu u tohto človeka vidieť príznaky nejakého druhu choroby."
Lavrov dodal, že Putin, ktorý bude mať v októbri 70 rokov, sa objavuje na verejnosti "každý deň".
"Môžete ho sledovať na obrazovkách, čítať a počúvať jeho prejavy," povedal Lavrov vo vyjadreniach, ktoré zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí,
"Nechávam to na svedomí ľudí, ktorí šíria takéto fámy," uviedol Lavrov.
Putin, ktorý je v Rusku pri moci vyše dve desaťročia, poslal 24. februára na Ukrajinu vojakov, čo vyvolalo šok po celom svete. Počas invázie Ruska boli na Ukrajine zabité tisíce ľudí a táto agresia spustila aj najväčšiu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny a viedla k nebývalým západným sankciám proti Rusku.
Lavrov v interview tiež vyhlásil, že "oslobodenie" regiónu Donbas na východe Ukrajiny je pre Moskvu "bezpodmienečnou prioritou", pričom ostatné ukrajinské územia sa musia samy rozhodnúť o svojej budúcnosti.
Interview s francúzskou televíziou TF1 sa konalo v čase, keď sa Rusko zo všetkých síl snaží ovládnuť kľúčové mestá na Donbase, tradičnom priemyselnom srdci Ukrajiny, ktoré pozostáva z Doneckej a Luhanskej oblasti.
Minister znovu zopakoval tvrdenia Moskvy, že jej "špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine má demilitarizovať susednú krajinu po tom, čo sa NATO viackrát rozšírilo na východ, a tiež očistiť ju od "nacionalizmu inšpirovaného nacizmom". Kyjev a západné štáty vnímajú tieto tvrdenia ako nepodloženú zámienku na uchvátenie územia, píše agentúra Reuters.
"Oslobodenie Doneckej a Luhanskej oblasti, uznaných Ruskou federáciou za nezávislé štáty, je bezpodmienečnou prioritou Ruska," uviedol Lavrov podľa textu, zverejneného jeho ministerstvom.
Pokiaľ ide o zvyšok území na Ukrajine, Lavrov povedal toto: "Neverím, že (tamojší obyvatelia) budú šťastní z návratu pod správu neonacistického režimu, ktorý sa v podstate ukázal ako rusofóbny. Títo ľudia sa musia sami rozhodnúť."
Ruská invázia sa podľa neho stala "nevyhnutnou" po tom, čo si západné krajiny nevšímali varovania, že Ukrajina si neváži ruskojazyčných obyvateľov a podniká proti nim vojenské útoky.
Ukrajina odmietla tvrdenie, že podnikala takéto útoky.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.
Zdroj: info.sk
