Eurokomisárka Johanssonová - Musíme zaviesť povinnú solidaritu krajín EÚ s migrantmi
Eurokomisárka Johanssonová - Musíme zaviesť povinnú solidaritu krajín EÚ s migrantmi
Brusel 29. februára 2020 (HSP/Foto:SITA/AP-Francisco Seco)
Ukazuje sa, že bruselskí eurobyrokrati sú úplne odtrhnutí od reality bežných ľudí. Namiesto toho, aby sa starali o potreby obyvateľov Európskej únie, opäť otvárajú otázku prerozdeľovania migrantov. Tentokrát však už nehovoria o povinných kvótach, ale o tzv. povinnej solidarite
Na snímke Ylva Johanssonová
Vedenie Európskej únie sa nepoučilo ani z odchodu Veľkej Británie, ani z migračnej krízy v roku 2015 až 2016. Vtedy Brusel zaviedol povinné kvóty na migrantov. Každá krajina Európskej únie, vrátane Slovenska, tak mala prijať určitý počet migrantov.
Vedúci predstavitelia EÚ zaviedli povinné kvóty v roku 2015 na vrchole migračnej krízy, keďže na európskych pobrežia denne prichádzali tisíce ľudí, z ktorých mnohí boli migranti zo Sýrie, Iraku a Eritrey. Maďarsko, Slovensko, Rumunsko a Česká republika hlasovali proti tomuto kroku, ale politika bola presadená väčšinovým hlasovaním.
Krajiny V4, Slovensko, Maďarsko, Česko a Poľsko ale tomuto systému prerozdeľovania vzdorovali a prakticky nezobrali na svoje územie až na pár výnimiek žiadnych migrantov.
Európska únia sa však nevzdala a hľadá ďalšie spôsoby ako prinútiť všetky krajiny EÚ prijať migrantov. Najnovšie svoju víziu predstavila švédska eurokomisárka Ylva Johanssonová.
„Myslím si, že potrebujeme určitý mechanizmus povinnej solidarity. V Európskej únii by solidarita nemala byť ničím na výber,“ povedala Johanssonová pre Českú televíziu. Informuje portál Idnes.
Johanssonová však ubezpečuje, že sa nejedná o povinné prerozdeľovacie kvóty. „Solidaritu môžeme zdieľať. Je to niečo iné ako kvóty na relokáciu, ale musí to dávať zmysel pre tú krajinu, ktorá je pod tlakom,“ dodala.
Podľa Johanssovnovej sa bude jednať o kompromis medzi krajinami, ktoré migrantov prijímajú a medzi krajinami, ktoré ich odmietajú, ako napríklad krajiny Vyšehradskej štvorky.
Ako príklad uviedla, že napríklad Česká republika, ktorá odmieta prijímať migrantov, by mala prijať aspoň detských migrantov:
„Možno by sme mali robiť rozdiel medzi tými, ktorí sú viac zraniteľní ako iní,“ povedala s tým, že deti by mali byť považované za zraniteľné.
Znamená to teda zrejme to, že Európska únia vrámci povinnej solidarity bude žiadať od krajín V4, teda aj od Slovenska, aby sme prijali aspoň deti.
O niečo podobné sa už v minulosti pokúšali aj slovenskí politici, hlavne istý pán z ministerstva zahraničných vecí , ktorý hral na city s tým, že by sme mali prijať aspoň siroty. Slovenská verejnosť však týmto nebola príliš nadšená. Navyše pod pojmom „deti“ sa môžu ukrývať aj mladí 16-roční muži a to sú práve tí, ktorí často robia veľké problémy, hlavne čo sa týka kriminality.
Nie je však vylúčené, že by v budúcnosti Slovensko tieto podmienky ohľadom povinnej solidarity pre migrantov prijalo. Dnes sa totiž konajú parlamentné voľby a k moci sa hrnú politici, ktorí nekriticky zbožnujú všetko, čo príde z Bruselu a nemajú problém ani s prijatím niekoľko tisícok migrantov.
Samuel Gdovin
