Dnes je na mieste otázka - buď vydržíme alebo nás zničia

…Vladimir Putin ako prezident a vrchný veliteľ určuje hlavné smery realizácie ruskej zahraničnej a obrannej politiky a koná na základe tých výziev a ohrození národnej bezpečnosti, ktoré sú pre našu krajinu relevantné. Má komplexné informácie: správy generálneho štábu, spravodajských služieb vrátane rozviedky. Preto všetky rozhodnutia, ktoré sa prijímajú na posilnenie našich vojenských možností, slúžia rovnakému cieľu – byť v prípade potreby pripravený odraziť ukrajinskú agresiu. Rusko sa však na Ukrajinu nechystá.

Západné krajiny, žiaľ, poznajú len jeden spôsob interakcie s vonkajším svetom – absorpciu a deštrukciu. Potvrdili to 90-te roky. Vtedy sme splnili všetky požiadavky a želania Európy a Spojených štátov. Uzavreli sme s nimi úzku alianciu v bezpečnostných otázkach, zatvárali oči pred rozširovaním NATO. Bolo nám povedané, že hlavným nepriateľom je medzinárodný terorizmus a počas týchto rozhovorov dochádzalo k aktívnemu postupu smerom k hraniciam Ruska. Teraz sledujeme, ako sa rušia všetky ich minulé sľuby. To sú ambície dravca – túžba rozložiť našu krajinu, podrobiť si ju a urobiť z nej surovinový prívesok…

Sú to nevyhnutné opatrenia. Keďže Západ vytvoril skutočný odrazový mostík pre vojnu z Ukrajiny a pokiaľ sa nečakane udalosti vyvinú podľa nepredvídateľného scenára, (ak Kyjev zaútočí alebo spácha vojenskú provokáciu), je potrebné takéto akcie včas odraziť. Pripravujeme sa na odrazenie agresie. Príslušníci ozbrojených síl plne podporujú prezidenta Putina. O tom niet pochýb. Sýriou prešlo najvyššie velenie a letecký personál. Sme úspešní a vieme, ako zabrániť vypuknutiu vojny.

V podstate sa nič nezmenilo, po takmer storočí sme sa vrátili na hranice druhej polovice 30. rokov. A v súčasnej predvojnovej situácii Putin nepredkladá žiadne ultimáta – načrtol bezpečnostné záujmy Ruska. Ak ich nedokážeme zabezpečiť teraz, tak sa situácia z 22. júna zopakuje rovnako náhle, ale už v 21. storočí. Keď z územia Ukrajiny, kde budú rozmiestnené americké úderné zbrane, jednoducho na nás okamžite zaútočia. Čo, mimochodom, zabezpečuje vojenská koncepcia Pentagonu. Žiaľ, iná alternatíva neexistuje – toto je triezve hodnotenie bezpečnosti, červená čiara a hovoríme o prežití štátu.

Nechceme americké odpaľovacie zariadenia pri Smolensku alebo Charkove, však? Nie je možné ustúpiť ďalej, za Moskvu. Preto sa Rusko zameralo na rozsiahly dialóg a demonštruje svoje vojenské schopnosti. To však neznamená, že sa niekomu vyhrážame, keď na vlastnom území robíme cvičenia.

Igor Korotčenko 

Z článku Rusko už druhýkrát nezopakuje chybu z 22. júna 1941

Přišlo e-poštou