České národní listy

Dlhé obdobie mieru v Európe skončilo.

Analytik zhrnul dôsledky stiahnutia vojsk z Afganistanu

Moskva 13. júla 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP – Rahmat Gul)

Vojenský analytik Lukáš Visingr v rozhovore pre Parlamentné listy poskytol svoj pohľad na situáciu okolo končiacej vojenskej prítomnosti síl NATO v Afganistane. Uviedol tak svoju prognózu toho, ako rôzne krajiny plánujú interagovať s touto krajinou a zhrnul hlavné závery vojenskej účasti v boji proti islamistom, ktoré v súčasnej chvíli vidí

Na snímke vojaci afganskej armády hliadkujú po tom, čo americká armáda opustila leteckú základňu Bagram v provincii Parwan severne od afganského Kábulu

Výsledkom najdlhšej americkej vojny sú podľa Visingra tisíce zmarených ľudských životov medzi všetkými národmi, ktoré sa do ťaženia zapojili, a tiež obrovské straty v oblasti vojenskej techniky a financií.

Na strane ziskov však možno podľa analytika spomenúť, že v Afganistane došlo k podstatnému pokroku v infraštruktúre a vo verejných službách.

„V porovnaní so Západom je tá úroveň síce stále mizerná, avšak oproti tomu, ako vyzeral Afganistan na prelome storočí, je tam skutočne výrazné zlepšenie, hoci je nepochybne otázkou, čo sa s tým všetkým po odchode Američanov stane ďalej,“ povedal Visingr.

Na druhej strane si analytik myslí, že všetky zúčastnené armády vrátane tej českej získali nesmierne cenné skúsenosti zo skutočného boja.

„Vzhľadom na to, čo počas najbližších rokov čaká západnú Európu, by sa zrejme mohlo sarkasticky podotknúť, že skúsenosti z asymetrického boja proti islamistom sa tu budú zaručene hodiť,“ naráža analytik na hrozbu, ktorú podľa neho predstavuje súčasný vzostup progresívnej ľavice.

„Myslím, že máme viac ako dosť indícií, že dlhá epocha mieru v Európe skončila a, že armáda suverénneho národného štátu bude rozhodne potrebná,“ dodal s tým, že česká armáda by preto mala pokračovať v obnovovaní vševojskových kapacít pre územnú obranu v Európe.

Čo sa týka následného vývoja v samotnom Afganistane, Visingr predpokladá, že populárnym predpovediam o talibanskej nadvláde by sa malo veriť s ostražitosťou.

„Médiá spravidla opakujú, že sa tam vlády opäť zmocní hnutie Taliban, avšak akosi neupresňujú, čo by to malo konkrétne znamenať, pretože potom by sa ukázalo, že vedomosti drvivej väčšiny novinárov o Talibane i Afganistane sú, mierne povedané, deravé,“ uviedol analytik s tým, že Afganistan nie je a nikdy nebol štát v tom zmysle, ako to chápu Európania.

„Bolo a je to územie, ktoré obýva rozsiahle spektrum národností, kmeňov a klanov, náboženských a politických skupín a kriminálnych bánd. Väčšine z nich ide o úzke lokálne záujmy, len malej menšine o celý Afganistan, a takmer nikomu o nejaký globálny džihád. Z toho tiež vyplýva, ako sa správajú v konfliktoch. Bežne prebiehajú a menia strany podľa momentálnej výhodnosti, teda podľa toho, kto im čo ponúkne z hľadiska tých ich úzkych záujmov. Nemajú problém bojovať pod vlajkou Talibanu, potom prejsť k Američanom, potom bojovať proti všetkým, a potom zase prejsť späť k Talibanu,“ vysvetlil Visingr.

Analytik totiž tvrdí, že Taliban je v skutočnosti len veľmi voľná koalícia rôznych skupín, zatiaľ čo naozaj presvedčené jeho jadro je malé a skladá sa približne z pár tisíc ľudí.

„Toto jadro sa potom zrejme usadí v dôležitých mestách, väčšinu Afganistane však dokáže kontrolovať len nepriamo prostredníctvom vzťahov s miestnymi aktérmi,“ poznamenal analytik.

„To je ale presne to, čo robila a stále robí aj vláda v Kábule, od ktorej ale teraz čoraz viac skupín prebieha pod vlajku Talibanu, čo však ešte vôbec neznamená, že by preberali celú jeho ideológiu,“ povedal Visingr s tým, že zostáva iba zmieriť sa s tým, že centralizovaná vláda v Afganistane nie je, nikdy nebola a asi ani nebude.

To, že niektoré svetové mocnosti, ako napríklad Rusko, vyjadrujú teraz obavy z následkov odchodu Američanov z Afganistanu, vôbec nie je podľa názoru analytika prekvapivé.

„Rusi sa obávajú, že dôjde k destabilizácii im blízkeho regiónu. Afganistan je pre nich prevažne zdrojom hrozieb, pretože sa z neho do Ruska dostávajú drogy a je to tiež potenciálne útočisko teroristov, ktorí pre Moskvu samozrejme znamenajú rovnakú hrozbu ako pre Západ,“ vysvetlil analytik Visingr.

Predpokladá, že po odchode USA začnú medzi krajinami preteky o to, kto a ako sa v Afganistane dokáže zachytiť svojím vplyvom, pretože Afganistan má podľa neho „nesmierne cennú polohu takpovediac na križovatke záujmov svetových i regionálnych veľmocí“.

„Hocikedy sa zabúda, že Afganistan má hranicu aj s Čínou, a preto na severovýchode krajiny operovali alebo stále operujú čínske ozbrojené sily, ktoré tam zrejme prenasledujú islamistov zo Sin-ťiangu. V Afganistane sa tradične veľa angažuje Pakistan, dlhšiu dobu tiež Saudská Arábia a Irán, najnovšie aj Turecko a takisto Katar, ktorý dokonca hostil mierové rokovania medzi USA a Talibanom. Ostatne, ani USA zaiste neodídu bezo zvyšku a neoficiálne tam budú stále pôsobiť ich špeciálne sily či drony,“ domnieva sa vojenský analytik Lukáš Visingr.