České národní listy

Čo tak „zlé a nebezpečné“ povedal Roger Waters v OSN, že bol kritizovaný?

Bratislava 10. februára 2023 (HSP/Foto:Facebook)

Roger Waters, bývalý člen a spoluzakladateľ rockovej skupiny Pink Floyd, vystúpil v Bezpečnostnej rade OSN, aby diskutoval o dodávkach zbraní na Ukrajinu. Za svoje slová si od ukrajinskej strany a ich podporovateľov vyslúžil poriadnu dávku kritiky

Na snímke Rogert Waters vystupuje na Rade Organizácie Spojených národov

Waters svoj príhovor zverejnil v plnom znení na sociálnej sieti a my vám prinášame jeho preklad:

“Je mi veľkou cťou, že mi bola poskytnutá táto výnimočná príležitosť informovať dnes Vaše excelencie. S vašou zhovievavosťou sa pokúsim vyjadriť to, o čom som presvedčený, že sú to pocity nespočetného množstva našich bratov a sestier na celom svete, tu v New Yorku aj za morom. Pozvem ich do týchto posvätných siení, aby sa vyjadrili.

Sme tu, aby sme zvážili možnosti mieru na vojnou zmietanej Ukrajine, najmä vzhľadom na rastúci objem zbraní, ktoré prichádzajú do tejto nešťastnej krajiny. Každé ráno, keď si sadám k svojmu notebooku, myslím na našich bratov a sestry na Ukrajine a inde, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v hrozných a často smrteľných podmienkach. Tam na Ukrajine to môžu byť vojaci, ktorí čelia ďalšiemu smrteľnému dňu na fronte, alebo matky či otcovia, ktorí stoja pred strašnou otázkou, ako dnes nakŕmim svoje dieťa, alebo civilisti, ktorí vedia, že dnes určite zhasnú svetlá, ako to vždy býva vo vojnových zónach, vedia, že nemajú čerstvú vodu, že nemajú čím kúriť, žiadnu prikrývku, len ostnatý drôt a strážne veže a múry a nepriateľstvo. Alebo môžu byť tu, vo veľkom bohatom meste, ako je NY, tu sa bratia a sestry môžu stále ocitnúť v ťažkej situácii. Možno nejakým spôsobom, akokoľvek tvrdo celý život pracovali, stratili pevnú pôdu pod nohami na klzkej nakláňajúcej sa palube neoliberálnej kapitalistickej lode, ktorú nazývame život v meste, a spadli cez palubu, aby sa nakoniec utopili… Možno ochoreli, možno si zobrali študentskú pôžičku, možno zmeškali splátku, rezervy sú mizivé, kto vie, ale teraz žijú na ulici v hromade kartónu, možno dokonca na dohľad od tejto budovy OSN. Tak či onak, nech sú kdekoľvek, na celom svete, vo vojnovej zóne alebo mimo nej, spolu tvoria väčšinu, väčšinu bez hlasu. Dnes sa pokúsim hovoriť v ich mene.

My, ľudia, chceme žiť. Chceme žiť v mieri, v paritných podmienkach, ktoré nám dávajú skutočnú možnosť postarať sa o seba a svojich blízkych. Sme pracovití a sme pripravení tvrdo pracovať. Všetko, čo potrebujeme, je spravodlivé plieskanie bičom. Možno je to nešťastne zvolený idióm po päťsto rokoch imperializmu, kolonializmu a otroctva.

Každopádne vás prosím, pomôžte nám.

Aby ste nám pomohli, budete sa musieť zamyslieť nad našou ťažkou situáciou, a aby ste to dokázali, budete musieť na chvíľu odkloniť zrak od lopty a na chvíľu odsunúť svoje vlastné ciele na vedľajšiu koľaj. Mimochodom, aké sú vaše ciele? A tu možno svoje otázky smerujem skôr k piatim stálym členom tejto Rady. Aké sú vaše ciele? Čo je v hrnci zlata na konci dúhy? Väčšie zisky pre vojnový priemysel? Väčšia globálna moc? Väčší podiel na globálnom koláči? Je matka Zem koláčom, ktorý treba zhltnúť? Neznamená väčší podiel na koláči menej pre všetkých ostatných? Čo keby sme sa dnes, na tomto bezpečnom mieste, pozreli iným smerom, napríklad na našu schopnosť empatie, aby sme sa vcítili do kože iných, napríklad práve teraz do topánok toho chlapíka na druhej strane tejto miestnosti, alebo dokonca do topánok väčšiny bez hlasu, ak nejaké topánky majú.

Bezhlasná väčšina sa obáva, že vaše vojny, áno, vaše vojny, pretože tieto večné vojny si nevyberáme, že vaše vojny zničia planétu, ktorá je naším domovom, a spolu s každým iným živým tvorom budeme obetovaní na oltár dvoch vecí, ziskov z vojny, ktoré naplnia vrecká veľmi, veľmi, veľmi malej skupiny, a hegemonistického pochodu nejakého impéria alebo iných k unipolárnej svetovej nadvláde. Ubezpečte nás, prosím, že to nie je vaša vízia, pretože táto cesta nemá dobrý výsledok. Táto cesta vedie len ku katastrofe, každý na nej má v aktovke červené tlačidlo a čím ďalej po nej pôjdeme, tým bližšie budú svrbiace prsty k tomuto červenému tlačidlu a tým bližšie budeme všetci k Armagedonu. Pozrite sa na druhú stranu miestnosti, na tejto úrovni máme všetci rovnaké topánky.

Takže späť na Ukrajinu. Invázia Ruskej federácie na Ukrajinu bola nezákonná. Čo najdôraznejšie ju odsudzujem. Ruská invázia na Ukrajinu tiež nebola “nevyprovokovaná”, takže aj ja čo najdôraznejšie odsudzujem provokatérov. Tak, to máme z cesty.

Keď som včera písal tento prejav, poznamenal som si, že právo veta v tejto rade majú len jej stáli členovia, obával som sa, že je to nedemokratické a robí to túto radu bezzubou….. Dnes ráno som mal zjavenie……..Bezzubka! možno je bezzubosť v istom zmysle dobrá vec……..Ak je táto komora bezzubá……..môžem si otvoriť svoje veľké ústa v mene bezzubých bez toho, aby mi niekto odhryzol hlavu……. Aké je to super. Dnes ráno som v novinách čítal, že nejaký anonymný diplomat citoval: “Roger Waters! Vystúpiť pred Bezpečnostnou radou? Čo bude ďalej? ….. Pán Bean! Hwah! Hwah! Hwah! Pre tých z vás, ktorí to nevedia, pán Bean je nevýrazná postava v anglickom komediálnom seriáli v televízii. Takže anonymný diplomat je Angličan, Hwah! hwah! hwah! Aj na vás, pane! Dobre, myslím, že je čas predstaviť moju mamu, Mary Duncan Watersovú, mala na mňa veľký vplyv, bola učiteľkou, hovorím bola, je už pätnásť rokov mŕtva. Môj otec, Eric Fletcher Waters, mal na mňa tiež veľký vplyv, aj on je mŕtvy, zahynul 18. februára 1944 v Aprilii pri predmostí Anzio v Taliansku, keď som mal len päť mesiacov, takže o vojne a stratách niečo viem. V každom prípade sa vrátim k mame. Keď som mal asi trinásť rokov, zápasil som s nejakým pubertálnym problémom alebo iným problémom a snažil som sa rozhodnúť, čo mám robiť, nezáleží na tom, čo to bolo, aj tak si to nepamätám, ale mama si ku mne sadla a povedala mi: “Počúvaj, počas svojho života budeš čeliť mnohým problémom, a keď budeš, tu je moja rada, Čítaj, čítaj, čítaj, zisti si o tom všetko, čo sa dá, pozri sa na to zo všetkých strán, zo všetkých uhlov, vypočuj si všetky názory, najmä tie, s ktorými nesúhlasíš, dôkladne to preskúmaj, keď to urobíš, budeš mať všetko ťažké za sebou a ďalšia časť bude jednoduchá: “Je to tak? Dobre, mami, čo je tá jednoduchá časť?” ……. “Aha, jednoduchá časť je, že jednoducho urobíte správnu vec.”

Keď už hovoríme o správnom konaní, dostávame sa k ľudským právam. My, ľudia, chceme všeobecné ľudské práva pre všetkých našich bratov a sestry na celom svete bez ohľadu na ich etnický pôvod, náboženstvo alebo národnosť. Aby bolo jasné, zahŕňalo by to okrem iného právo na život a majetok podľa zákona napríklad pre Ukrajincov a napríklad pre Palestínčanov. Áno, nechajte to vstrebať. A samozrejme aj pre nás všetkých ostatných. Jedným z problémov vojen je, že vo vojnovej zóne alebo kdekoľvek, kde ľudia žijú pod vojenskou okupáciou, sa nemožno obrátiť na zákon, neexistujú žiadne ľudské práva.

Dnes sa venujeme možnosti mieru na Ukrajine s osobitným dôrazom na vyzbrojovanie kyjevského režimu tretími stranami.

Čas sa mi kráti, takže. Čo na to milióny ľudí bez hlasu?

Hovoria. Ďakujeme, že ste nás dnes vypočuli

Mnohí z nás sa nepodieľajú na ziskoch vojnového priemyslu. Dobrovoľne nevychovávame svojich synov a dcéry, aby sme poskytli potravu pre vaše delá. Podľa nášho názoru je dnes jediným rozumným krokom vyzvať na okamžité prímerie na Ukrajine. Žiadne ak, žiadne ale, žiadne a.

Nemá byť zmarený ani jeden ďalší ukrajinský alebo ruský život. Ani jeden. Všetky sú v našich očiach vzácne.

Takže nastal čas povedať pravdu moci. Všetci si pamätáte príbeh o cisárových nových šatách? Samozrejme, že áno. No vodcovia vašich jednotlivých ríš stoja pred nami v takej či onakej miere nahí. Máme pre nich odkaz. Je to posolstvo od všetkých utečencov vo všetkých táboroch, posolstvo zo všetkých slumov a faviel, posolstvo od všetkých bezdomovcov na všetkých studených uliciach, od všetkých zemetrasení a povodní na Zemi. Je to tiež posolstvo od všetkých ľudí, ktorí nie sú úplne hladní, ale rozmýšľajú, ako na zemi zarobiť almužnu, aby mali na strechu nad hlavou a jedlo pre svoje rodiny. Moja rodná krajina Anglicko už, chvalabohu, nie je impériom, ale v tejto krajine teraz platí nová fráza: “Jesť alebo kúriť?” Oboje sa nedá. Je to výkrik, ktorý sa ozýva po celej Európe.

Mocnosti si zjavne myslia, že jediné, čo si všetci môžeme dovoliť, je večná vojna. Aké je to šialené?

Takže od približne štyroch miliárd bratov a sestier z tejto Bezhlasnej väčšiny, ktorí spolu s miliónmi v medzinárodnom protivojnovom hnutí predstavujú obrovský volebný obvod, dosť! Žiadame zmenu.

Prezident Joe Biden, prezident Putin, prezident Zelenský, USA, NATO, RUSKO, EÚ, VY VŠETCI. PROSÍM, ZMEŇTE TERAZ KURZ, DOHODNITE SA NA PRÍMERÍ NA UKRAJINE EŠTE DNES.

To bude, samozrejme, len východiskový bod. Ale všetko sa odvíja od tohto východiskového bodu. Predstavte si ten kolektívny globálny povzdych úľavy. Výlev radosti. Medzinárodné spojenie hlasov v harmónii spievajúcich hymnu mieru! Johna Lennona, ktorý z hrobu pumpuje päsťou do vzduchu. Konečne sme boli vypočutí na chodbách moci. Tyrani na školskom dvore súhlasili, že sa prestanú hrať na jadrové kurča. Nakoniec predsa len všetci nezomrieme v jadrovom holokauste. Aspoň nie dnes. Mocnosti sa podarilo presvedčiť, aby upustili od pretekov v zbrojení a večnej vojny ako svojho uznávaného modus operandum. Môžeme prestať plytvať všetkými našimi drahocennými zdrojmi na vojnu. Môžeme nakŕmiť naše deti, môžeme ich udržať v teple. Môžeme sa dokonca naučiť spolupracovať so všetkými našimi bratmi a sestrami a dokonca zachrániť našu krásnu planétu domov pred zničením. Nebolo by to pekné?