České národní listy

7. júna 2019

Deň 4. jún je za nami. Zatiaľ čo na Slovensku je tento deň oficiálne bežným (pracovným) dňom, na pravom brehu Dunaja je toto výročie slávnostného podpísania Trianonskej mierovej zmluvy (4. jún 1920) od roku 2010 aj Dňom národnej (maďarskej) spolupatričnosti.

Nie je to náhoda, že vláda Viktora Orbána odsúhlasila tento dátum – 4. jún. Naši maďarskí susedia totiž rozdelenie Žalára národov vnímajú ako národnú tragédiu a tento historický moment má svoje postavenie v maďarskej politike a spoločnosti dodnes, a to nielen v Maďarsku, ale i v jeho susedných štátoch, teda v Rumunsku, na Ukrajine a, pravdaže, aj u nás, na Slovensku.

Naoko dobrá a sympatická myšlienka o spolupatričnosti Maďarov vo svete sa však stretáva s pachuťou šovinizmu a iredentizmu. Táto myšlienka je však iba prostriedkom maďarskej vlády na vlne šovinizmu udržať si a naďalej získavať politickú moc doma a v susedných štátoch, špeciálne v Rumunsku v Sedmohradsku a na Slovensku, hlavne v jeho južných regiónoch.

A na Slovensku Orbán má v tejto činnosti politickú podporu, ktorú by sme mohli rozdeliť na aktívnu, aktívno-pasívnu a pasívnu, podľa intenzity či priamosti podpory.

Mimoparlamentnú SMK, ktorá stále čelí obvineniam o údajnom financovaní strany práve vládou Orbána, mu v presadzovaní záujmov Maďarska na Slovensku pomáha azda najviac. Aj napriek tomu, že je mimo parlamentu. Jej hlavným politickým nástrojom, ako si pripútať svojich voličov, je šírenie strachu a klamstiev o údajnej asimilácii Maďarov Slovákmi, údajného odopierania práv či fyzických útokoch na túto menšinu. Na druhej strane však práve predstavitelia tejto strany v samospráve v Rohovciach, už dlhšiu dobu zneužívajú svoje mandáty a retardujú akúkoľvek snahu tam žijúcich Slovákov, ktorých otvorene označujú za migrantov, ktorí „okupujú  maďarskú zem“ (Pál Horváth, poslanec obecného zastupiteľstva v slovenskej obci Rohovce zdieľal na Facebooku obrázok s textom: „Aj na Žitnom ostrove je dosť migrantov, my ich nazývame Tóti.“) zriadiť si tam školu s vyučovacím jazykom slovenským.

Tento šovinizmus bol 4. júna 2019 korunovaný miestnou „oslavou“ Dňa národnej spolupatričnosti, ktorý bol bez debaty schválený. Veď podľa všetkého Rohovce, teda Nagyszarva sú maďarskou obcou. Ale slovenské eurá na jej chod jej nesmrdia. To je tak, keď miestnu samosprávu ovládnu zástupcovia SMK, ktorí sa správajú presne tak naduto a arogantne, ako ich šovinistickí predkovia.

Do kategórie aktívno-pasívnych prisluhovačov Orbánovej politiky na Slovensku možno pokojne zaradiť iredentistov z Mostu, teda skôr Hídu. Oni síce zámerne neblokujú výstavbu školy v Rohovciach a tak okato neplačú nad Trianonom, ale v duchu „občianskej spoločnosti“ aktívne vytvárajú podmienky na oslabovanie postavenia slovenčiny medzi ľuďmi, a to aktívnou kampaňou o právach používania materinského jazyka na úradoch, právach prístupu k informáciám v materinskom jazyku a v neposlednom rade nezmyselným  osádzaním väčších dopravných tabúľ v jazyku národnostnej menšiny na začiatku a konci obcí a na železničných staniciach a zastávkach. Nevytvárajú teda žiadny most, ale nezmyselné prekážky, ktoré majú za úlohu prehĺbiť alebo aspoň udržať úroveň jazykovej negramotnosti, aj vďaka ktorej aj do okresu Rimavská Sobota ešte dlho nepríde žiadny investor.

A napokon nám ostali tzv. pasívni. A nimi sú všetci, ktorí od tohto problému odvracajú zrak, na čele s liberalizovanou SNS. Svojím nezáujmom a laxným prístupom k slovenskému juhu a riešeniu jeho problémov (školstvo / neznalosť slovenského jazyka, zdravotníctvo, cestná / železničná infraštruktúra, nezamestnanosť, kultúra), pripúšťa ich riešeniu Budapešť, ktorá už dlhšiu dobu tento nezáujem využíva a kadejakými formami si robí krovie pre splnenie Orbánovho sna byť premiérom 15 miliónov Maďarov.

Autor: Pavol Poprocký

https://sho.sk

Přišlo e-poštou